George Smith Patton
Z Wikipédie
| George Smith Patton ml. | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 11. november 1885 San Gabriel (California) USA |
| Úmrtie | 21. december 1945 Heidelberg, Nemecko |
| Pozri aj Biografický portál | |
George Smith Patton ml. (* 11. november 1885 San Gabriel (California) USA – † 21. december 1945 Heidelberg, Nemecko) bol generál U.S. Army počas druhej svetovej vojny. Počas svojej 36-ročnej armádnej kariéry presadzoval aktívne nasadenie obrnených jednotiek. Velil vojskám v Severnej Afrike, Sicílii a na európskom bojisku. Jeho 3. armáda oslobodila juhozápadnú časť Česka.
[úprava] Život
[úprava] Detstvo a mladosť
George Smith Patton mladší sa narodil v rodine s bohatou vojenskou tradíciou. Od detských rokov sa túžil stať vojakom, popri štúdiu literatúry sa zaujímal i o vojenské dejiny. V štúdiu na vojenskej akadémii vo West Pointe mu nezabránila ani dislexia, s ktorou sa vyrovnával pomocou tvrdej disciplíny a veľkého snaženia. Napriek tomu, že mu na konci prvého ročníka hrozilo vylúčenie, prekonal problémy a v predposlednom ročníku už velil kadetom. Čoskoro po absolvovaní školy sa oženil s priateľskou z detstva Beatrice Ayerovou.
V roku 1912 sa zúčastnil na Olympijských hrách v Štokholme, kde reprezentoval Spojené štáty v modernom päťboji, kde skončil piaty.
Jeho vojenská kariéra sa začala prvými bojovými akciami v roku 1916 počas Mexickej expedície v radoch 8. jazdeckého pluku, pod vedením generála Johna Pershinga. Tieto bojové operácie preslávili Pattona po celej krajine. Neskôr sa ako príslušník americkej armády dostal na západný front prvej svetovej vojny, bol rýchlo povýšený na kapitána, majora čoskoro i podplukovníka a poverený vedením prvej americkej tankovej jednotky. V septembri 1918 sa jeho tanková jednotka účastnila bitky pri Saint-Mihiel, kde bol ranený. Po skončení vojny bol jedným zo zástancov tankového boja. Pochopil dôležitosť potenciálu tankov a v medzivojnovom presadzoval ich zapojenie do americkej vojnovej doktríny a výzbroje. To sa mu podarilo až začiatkom druhej svetovej vojny, po tom čo nemecké obrnené jednotky zaznamenali úspechy v Európe.
[úprava] Druhá svetová vojna
V roku 1941 velil armádam pri veľkých cvičných manévroch v Louisiane. Po útoku na Pearl Harbor velil obrane južnej časti USA a očakával vylodenie japonských vojsk v Mexiku, odkiaľ mohli napadnúť Californiu. Zamýšľané vylodenie nakoniec Japonci realizovali v oblasti Aluetských ostrovov.
V roku 1942 Patton ako generál-major velil západnej časti vylodenie v Maroku, počas operácie Torch. Po bitke o Kasserine bol poverený vedením amerického druhého zboru namiesto Lloyda Fredendalla, ktorý v bojoch utrpel značné straty. Jeho tvrdé a prísne opatrenia opäť zvýšili bojaschopnosť jednotiek. Tie onedlho vytlačili Rommelove vojská spoločne Montgomerym až do Tuniska. Následne bol poverený vedením 7. armády počas útoku na Sicíliu. Jeho jednotky čeliac silným nemeckým vojskám postúpili z pobrežia, oslobodili Palermo a dosiahli Messinu, odkiaľ sa už však prevažná väčšina Nemcov stihla aj s ťažkou technikou stihnúť. Pre jeho povesť urputného bojovníka ho často prezývali „Stará krv a odvaha“ alebo tiež „Krv a blato“. Jeho veľkou nevýhodou však bola prudká povaha. Počas bojov v Taliansku a na Sicílii mal niekoľko incidentov pri návšteve poľných nemocníc, kedy napadal v jeho očiach „simulantov“, ktorými bol z jeho pohľadu každý, kto nevykazoval zranenie. Známe sú prípady, keď nafackoval či vynadal vojakom, ktorí sa psychicky zrútili alebo trpeli napríklad úplavicou.
Ďalším jeho negatívnym rysom bola jeho prehnaná súťaživosť. V priebehu bojov na Sicílii svojich podriadených výslovne inštruoval, že musia sto čo stoj dobyť Messinu skôr než Montgomery. Kvôli svojim výbuchom hnevu mal niekoľkokrát vážne problémy s nadriadenými. To malo za následok, že jeho skorší podriadený v Afrike generál Bradley bol menovaný veliteľom amerických armád v Európe a stal sa tak pre zbytok vojny jeho veliteľom.
V tomto období bol Patton dočasne prepustený z funkcie. Jeho prítomnosť na Sicílii bola pre Nemcov známkou toho, že sa chystá vylodenie v južnom Francúzsku, neskôr počas jeho pobytu v Káhire zas očakávali vylodenie na Balkáne. Nemci si Pattona veľmi vážili a považovali ho za jedného z najlepších Spojeneckých veliteľov.
Počas vylodenia v Normandii mal Patton na starosti velenie neexistujúcej americkej prvej skupiny armád, od ktorej Hitler očakával že sa vylodí v Pas-de-Calais. Táto klamná operácia viazala v oblasti Calais početné nemecké zálohy, ktoré v jej dôsledku Nemci nenasadili v rozhodujúcom momente na front. Od 1. augusta 1944 jeho 3. armáda viedla úspešnú bojovú činnosť na pravom krídle amerického vojska a účastnila sa prieniku z Normandie, známeho tiež ako operácia Cobra. Jeho vojská mali veľký podiel na obkľúčení a likvidácii nemeckých zoskupení v Falaiskom kotli. V týchto bojoch sa Patton prejavila vysoko mobilná a agresívna taktika, ktorá dobre využívala mobilitu amerických jednotiek na najvyššej úrovni. Neskôr velil americkým vojskám, ktoré prekročili rieku Mosellu a zúčastnili sa krvavých bojov o Metz v Siegfriedovej línii. Neskôr počas bitky o Ardeny viedol americké sily, ktoré podnikli protiútoky na nemecké vojská z juhu, vyslobodili z obkľúčenia 101. výsadkovú divíziu v Bastonge a prenikli ďalej až do Sárska. Potom v druhej polovici marca 1945 prekročili Rýn a rýchlo napredovali ďalej. Jeho plán obsadiť Prahu však nakoniec nemohol uskutočniť, v dôsledku príkazu zostať na predom určenej demarkačnej čiare. Patton však oslobodil časť západných Čiech, ako napríklad Plzeň, či Karlovy Vary.
Po vojne sa zúčastnil vojenskej prehliadky 9. júla 1945 v Los Angeles spolu s Jamesom Doolittlom, kde sa im dostalo prívetivého privítania davmi obyvateľstva. Počas prehliadky, tak ako vždy niesol pri páse svoje 2 revolvery: Colt .45 a Smith & Wesson .357 Magnum, obidva s rúčkami zo slonoviny.
George S. Patton zahynul na následky automobilovej nehody - jeho štábny Cadilac se 9. decembra 1945, iba deň pred návratom do USA na križovatke na predmestí Mannheimu zrazil s nákladným automobilom. Nehoda nevypadala nijak dramaticky a ostatní vyviazli nezranení. Patton však mal veľkú smolu, pretože náraz ho vymrštil hore a on narazil hlavou do strechy vozidla tak nešťastne, že si zlomil dva krčné stavce a vážne poranil miechu. Následne celkom ochrnul od krku dole a čoskoro začal mať problémy s dýchaním. Zomrel krátko po nehode v nemocnici na pľúcnu embóliu.
Pochovaný bol podľa vlastného priania na americkom vojenskom cintoríne v Hamme v Luxembursku vedľa ďalších príslušníkov 3. armády, ktorým velil 23. decembra 1945.
