Sicília
Z Wikipédie
 |
|
| Hlavné mesto | Palermo |
| Prezident | Salvatore Cuffaro (od 29.5.2006) |
| Provincie | Agrigento Caltanissetta |
| Počet obcí | 390 |
| Rozloha | 25 708 km² |
| - Poradie | 1. (8,5 %) |
| Počet obyvateľov (2006 (odh.)) - Spolu - Poradie |
5 017 212 4. (8,5 %) 195/km² |
 |
|
| Mapa zvýrazňujúca polohu regiónu Sicília v Taliansku | |
Sicília je autonómny región Talianska a najväčší ostrov v Stredozemnom mori s rozlohou 25 700 km² a 5 miliónmi obyvateľov.
Obsah |
[úprava] Základné informácie
Úradný názov: Regione Sicilia, Úradný jazyk: Taliančina, Mena: Euro, Rozloha: 25 426 km², Počet obyvateľov: 5,1 milióna, Hlavné mesto: Palermo - 700 000 obyvateľov, Najvyšší predstaviteľ: Prezident regiónu Sicília, Správne členenie: 9 provincií (Agrigento, Caltanissetta, Catania, Enna, Messina, Palermo, Ragusa, Syracuse, Trapani).
[úprava] Povrch
Východné pobrežie tvoria prevažne ruly a sľudové bridlice. Na severe sú pieskovce a ílové bridlice tvoriace pohorie Monti Nebrodi a Madonia. Svojou výškou 1 000 až 2 000 m tvoria chrbticu ostrova ako sicílske Apeniny. V oblasti medzi Palermom a Trapani sú triasové vápence s charakteristickými vrchmi Monte Pellegrina a Monte Erice. Podstatná časť juhu je zložená z hlín a sľúd, ktoré sú občas vystriedané sadrovcovými, sľudovými, zlepencovými a vápencovými skalami. V tejto časti je Sicília vrchovinou prakticky bez stromov. V stredoveku bola obilnicou Ríma a aj dnes sa tu nachádzajú rozsiahle lány. Messinská úžina a časť Tyrrhenského mora sú geologickým zlomom prejavujúcim sa silnými zemetreseniami a intenzívnou vulkanickou činnosťou. Symbolom Sicílie je 3 340 metrov vysoká Etna, ktorá sa nachádza vo východnej časti tohto ostrova. Táto aktívna sopka tvorí zrezaný kužeľ s takmer kruhovou základňou s priemerom 40 km a obvodom 165 km. Okrem hlavných štyroch kráterov má ešte bočné, tzv. parazitické, ktorých je asi 200. V zime je strediskom zimných športov a sneh sa tu drží až do neskorej jari. Na ostrove je mnoho menších riek, ktoré v lete často vysychajú, a približne 30 jazier.
[úprava] Zvieratá
Živočíšnych druhov je na ostrove málo. Z cicavcov tu žijú hlavne divé králiky, líšky a kuny. Bohatšie je zastúpené vtáctvo. Z morských rýb sú najviac rozšírené tuniaky v oblasti Egadských ostrovov.
[úprava] Rastlinstvo
Na Sicílii rastie asi 3 000 druhov rastlín, čo je najviac zo všetkých ostrovov Stredozemného mora. K ich šíreniu prispievajú predovšetkým sťahovavé vtáky, ktoré na Sicílii oddávna zanechávajú semená z najrôznejších zemí. Rozmanitosť rastlinných kultúr úzko súvisí s pestrosťou národov, ktoré v histórii Sicíliu obývali. Gréci priniesli vínnu révu a olivy, Rimania ostrov využívali ako obilnicu, pretože sa tu odjakživa dobre darilo pšenici, ktorá sa zbiera už začiatkom leta. Niektoré odrody pšenice sa používajú na výrobu typických cestovín a chleba, ktorému dodávajú špecifickú chuť. V 8. storočí prišli na Sicíliu Arabi, ktorí so sebou priniesli cukrovú trstinu, datľovú palmu, citrusy, papyrus a výrazne prispeli ku kultivácii rastlín. Rozľahlé lány obilia sa zmenili na ovocné záhrady podobné tým, ktoré sú dnes tradičné pre oblasť severnej Afriky. V stredoveku sa na Sicílii rozšírili nové kultúrne plodiny ako kukurica, zemiaky a paradajky. Návštevníci ostrova rozhodne neprehliadnu rozľahlé olivové háje, vinice, citrónovníky, pomarančovníky a opuncie. Celú škálu doplňujú ešte pistácie, čerešne a jablone, dubové a lipové lesy vrátane alpskej kveteny. Týmto plodinám sa darí najmä vďaka veľkej rozlohe úrodnej sopečnej pôdy.
[úprava] Počasie
Sicília má stredomorské podnebie so suchými letami a miernymi zimami. Pobrežný pás má subtropické podnebie s teplými a suchými letami a miernymi a daždivými zimami. Priemerná teplota v januári dosahuje 10 °C. V letných mesiacoch tu prakticky neprší. Teploty mora pri východnom pobreží Sicílie sú v máji 18 °C, v auguste 24 °C a v októbri opäť okolo 18 °C.
[úprava] História
[úprava] Starovek
Sicília patrila k k územiam s najstarším osídlením v Stredozemnom mori. Pôvodné obyvateľstvo (Siculi, Sicani, Elymovia) patrilo k mediterránnemu typu a udržalo sa na ostrove veľmi dlho. Od polovice 8. storočia pred Kr. začali prenikať na Sicíliu Gréci, ktorí v priebehu veľkej gréckej kolonizácie založili mestá ako Akragás (Agrigento) a Gela na južnom pobreží ostrova, Syrakúzy, Taorminu, Messanu na východnom pobreží ostrova a Cefalú na severnom pobreží ostrova. Syrakúzy, Akragás a Gela patrili k politicky a hospodársky najvýznamnejším mestským štátom na Sicílii s vlastnými vládami (označovanými obyčajne ako neskoré tyranidy). Súperili o moc v západnom Stredomorí s Kartágom, ale aj Etruskami.
Z Afriky prenikali na ostrov Kartáginci, ktorí ovládli prakticky západnú časť ostrova. Na severnom pobreží založili mesto Panormos (dnešné Palermo), ktoré sa však neskôr pogréčtilo.
V roku 417 (počas peloponézskej vojny) podnikli na Sicíliu výpravu Aténčania. Výprava skončila neúspešne, aténske vojsko bolo porazené a väčšina Aténčanov padla do zajatia a pracovali ako otroci v kameňolomoch pri Syrakúzach.
V roku 264 pred Kr. sa udalosti v sicílskom meste Messane stali príčinou a podnetom pre začatie prvej púnskej vojny, ktorej vojenské udalosti sa odohrávali prevažne na Sicílii alebo na priľahlých ostrovoch (Aigetské ostrovy, Liparské ostrovy, Mylai, Eknomos). Výsledkom prvej púnskej vojny bolo vytlačenie Kartága zo Sicílie. Syrakúzy a priľahlé územie si udržali nezávislosť, ale zvyšok ostrova sa stal rímskou provinciou. Počas druhej púnskej vojny (218 - 201 pred Kr.) sa Rimania zmocnili aj Syrakúz (pri ich obliehaní zahynul významný staroveký matematik Archimedes) a celá Sicília sa ocitla pod rímskou nadvládou.
Na konci 2. storočia pred Kr. sa Sicília stala centrom rozsiahlych povstaní otrokov, ktorí si tu na krátky čas vytvorili aj nezávislý štát. Ten po niekoľkých rokoch vojen Rimania zničili. Po celé obdobie rímskej nadvlády Sicília prekvitala a bola obilnicou Ríma.
[úprava] Obyvateľstvo
Na ostrove žije asi 5,1 milióna obyvateľov. Ich hustota je 194/km² (v celom Taliansku je to 179 ľudí na km²). Tretina ich žije vo veľkých mestách. Už po stáročia pritom existuje významná emigrácia, hlavne do severného Talianska, ale aj do cudziny.
| Regióny Talianska |  |
|---|---|
| Regióny | |
| Abruzzy | Apúlia | Basilicata | Benátsko | Emilia-Romagna | Kalábria | Kampánia | Lazio | Ligúria | Lombardia | Marky | Molise | Piemont | Toskánsko | Umbria | |
| Regióny so zvláštnym autonómnym postavením | |
| Furlansko-Julské Benátky | Sardínia | Sicília | Tridentsko-Horná Adiža (Tridentsko-Južné Tirolsko)| Valle d'Aosta (Údolie Aosty) | |
