John Fitzgerald Kennedy

Z Wikipédie

John F. Kennedy
Poradie:	35. prezident
Funkčné obdobie:	20. január 1961 – 22. november 1963
Predchodca:	Dwight D. Eisenhower
Nástupca:	Lyndon B. Johnson
Dátum narodenia:	29. máj 1917
Miesto narodenia:	Brookline, Massachusetts
Dátum úmrtia:	22. november 1963
Miesto úmrtia:	Dallas, Texas
Prvá dáma:	Jacqueline Lee Bouvier Kennedy
Politická strana:	demokrat
Povolanie:	politik
Viceprezident:	Lyndon B. Johnson

John Fitzgerald Kennedy (známy aj ako JFK alebo Jack Kennedy) (* 29. máj 1917, Brookline, Massachusetts – † 22. november 1963, Dallas, Texas) bol 35. prezident USA a štvrtý prezident, ktorý bol zavraždený.

Obsah 1 Rodina 2 Zdravie 3 Vzdelanie a vojna 4 Kariéra a rodina 5 Prezident 6 Kennedyho smrť a ďalší vývoj 7 Externé zdroje

[úprava] Rodina

Narodil sa v rodine bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami manželom Rose Fitzgerald Kennedyovej a Josephovi Kennedymu. Mal osem mladších súrodencov a jedného staršieho brata. V rodine nezažil správnu atmosféru na formovanie nových malých osobností. Otec bol autoritatívny, ctižiadostivý a nenapraviteľne neverný patriarcha kennedyovského klanu, ktorý dokázal len svojou prítomnosťou vybičovať svoje deti k všemožným spôsobom, ako sa zavďačiť svojmu otcovi. Stal sa veľvyslancom v Británii, no museli ho odvolať pre jeho nadšenie a sympatie k nacizmu a Hitlerovi. Úspešne v deťoch budoval mimoriadnu ctižiadosť, súťaživosť a snahu za každú cenu vyhrať. Ich matka, zbožná katolíčka Rose, na neho nemala lepší vplyv. Jej výchova bola hrozne pedantská a neláskyplná. Miesto výchovy svoje deti len riadila, vštepovala im dobré návyky a rada ich bila. V domácnosti Kennedyovcov sa k sebe správali slušne, ale nemilovali sa, existovali len vedľa seba, žili spolu, deti medzi sebou súťažili o priazeň rodičov. Čiže typická americká rodina, ktorá mala peniaze, ale nearistokratický pôvod zbohatlíckych írskych prisťahovalcov.

[úprava] Zdravie

Počas celého detstva a dospievania John prekonal snáď všetky možné detské choroby. S menšími či väčšími prestávkami v mladosti, mal zdravotné problémy takmer stále (neskôr lekári u neho diagnostikovali Addisonovu chorobu, ktorá mu ničila imunitný systém). Tiež mal po zranení vo vojne večné problémy s chrbticou a musel absolvovať niekoľko operácií.) Už v dobe puberty sa začal nesmierne zaujímať o ženy. Po svojom otcovi bol priam nenásytný a slabšiu polovičku ľudstva naozaj neuveriteľne priťahoval.

[úprava] Vzdelanie a vojna

Po absolvovaní Choate School vo Wallingforde, štát Connecticut, nastúpil Kennedy so starším bratom Josephom ml. na Harvard, kde študoval politické vedy a medzinárodné vzťahy. V roku 1940 absolvoval s vyznamenaním a jeho dizertačná práca „Prečo Anglicko spalo“ sa stala vďaka jeho otcovi bestsellerom. V roku 1941 nastúpil aj napriek svojmu biednemu zdravotnému stavu do armády v hodnosti podporučíka a počas 2. svetovej vojny sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového člna v Tichom oceáne. 12. augusta 1944 tragicky zahynul jeho starší brat Joseph v leteckej vojenskej akcii a John zaujal jeho miesto najstaršieho ambiciózneho syna.

[úprava] Kariéra a rodina

Po vojne pracoval ako reportér. Jeho politická dráha začala zvolením do federálnej Snemovne reprezentantov v roku 1946 za Demokratickú stranu. V roku 1947 sa vo veku 29 rokov stal senátorom. Členom snemovne bol až do roku 1952, kedy bol zvolený do Senátu. Istý čas bol blízky známemu senátorovi McCarthymu, ale čoskoro pochopil, že takto sa do prezidentského kresla nedostane.

V roku 1949 prezident Harry Truman začína zbrojiť, americkí vedci vyvíjajú vodíkovú bombu. Všeobecné spoločenské vedomie nepovzbudí ani vojna v Kórey (1950 – 1953), ktorá je považovaná za zbytočnú a po celých USA proti nej prebiehajú demonštrácie. V januári 1953 nastupuje ako prezident Dwight Eisenhower. Pre USA bol stále ešte vojnovým hrdinom (bol veliteľom vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii počas 2. svetovej vojny). Prevažne počas Eisenhowerovho druhého volebného obdobia dochádza na juhu USA k veľkým nepokojom černochov za ľudské práva, Eisenhower sa síce stavia odmietavo k segregácii, ale jeho ústupková politika a nerozvážna povaha ku zmenám na juhu neprispievajú. A práve Kennedy bol veľkým kritikom pasívnej politiky Eisenhowerovej vlády.

V roku 1953 sa oženil s Jacqueline Lee Bouvier. Spoznal ju v máji 1951 na večeri u manželov Bartlettových, ale hoci na seba silno zapôsobili, rozišli sa bez významnejšieho záujmu. V tej dobe sa Kennedy intímnejšie zoznámil s Audrey Hepburnovou a neskôr aj s Marilyn Monroe, no neboli to jeho jediné milenky. S Jackie sa zasnúbil až 23. júna 1953 a 12. septembra sa v kostole Panny Márie v New Porte vzali. Na obrade sa zúčastnilo asi 750 hostí. Okrem iného obrad pozostával aj zo 40-minútových manželských prísah, ktoré si obaja mladomanželia pripravili. Po obrade sa všetci svadobní hostia presunuli na Hammersmith Farm, miesto, kde Jackie vyrastala so svojou matkou a jej druhým manželom, škótskym zbohatlíkom Hughom Auchinclossom. Tu sa konala menej oficiálna recepcia, na ktorej sa už svadobčanov stretlo až 1 200. Fotografická dokumentácia zachytáva mladomanželov Kennedyovcov pri romantickom tanci na klasický romantický hit „I married an angel“.

Jackie bola vysoko inteligentná, okúzľujúca, vtipná a pôsobila veľmi reprezentatívne. Pochádzala z citovo chudobnej rodiny. Jej matka Janet sa podobne ako Rose k svojim deťom láskyplne neprejavovala a jej otec, „Čierny Jack“, ktorý ju mal snáď naozaj rád, na ňu a jej sestru Lee nemal pre svoje avantúry a škandálne činnosti čas. Vzťahom v rodine nepridal ani rozvod rodičov v roku 1937 a matkin nový sobáš. Jackie podobne ako John citovo strádala a stala sa rozpoltenou osobnosťou. Na verejnosti prejavovala svoje emócie minimálne, bola dokonalá herečka a dokázala sa tak ako jej manžel až nadľudsky ovládať. V rodinnom prostredí však bola schopná vyvolať hysterické scény, najmä pokiaľ išlo o bránenie súkromia jej detí.

V roku 1954 absolvoval Jack zložitú operáciu chrbtice, ktorá ho takmer stála život, no jeho manželka ho v tej dobe veľmi podržala a starala sa o neho. V tom období napísal Kennedy svoju prvú knihu „Profil odvahy“, ktorá bola ocenená Pulitzerovou cenou.

[úprava] Prezident

V roku 1956 sa neúspešne pokúsil stať sa viceprezidentským kandidátom. Okamžite po porážke začal pracovať na tom, aby o štyri roky neskôr dosiahol úspech. Pustil sa do budovania popularity v očiach amerického národa. Bol rozhodnutý stať sa prezidentom. V úsilí ho podporovala celá rodina. V tomto ťažkom období prešlo jeho manželstvo krízou a narodila sa mu dcéra Caroline (27. november 1957). V roku 1960 sa Kennedymu podarilo získať nomináciu Demokratickej strany na post prezidenta. Proti nemu postavili republikáni Richarda Nixona. V novembri 1960 dosiahol tesnou väčšinou výhru v prezidentských voľbách (najtesnejšou od r. 1884), narodil sa mu syn John junior a 20. januára 1961 zložil prezidentskú prísahu a oficiálne sa stal prezidentom USA. Bol prvý katolícky a najmladší zvolený prezident; prvý, ktorý sa narodil v 20. Storočí (bol o 27 rokov mladší ako Dwight Eisenhower) a posledný demokratický kandidát zo severných štátov, ktorý bol zvolený za prezidenta.

Vo svojom ambicióznom programe, nazvanom „Nová hranica“ (New Frontier), kritizoval Eisenhowerovu éru, hlásil sa k rooseveltovskej tradícii a hľadal oporu v mladej a podnikateľskej Amerike (hoci kvôli republikánskej väčšine sa mu napokon časť programu nepodarilo presadiť). Najmä mladým Američanom dával Kennedy šancu na lepší život. Ako sa mu vlastne podarilo vyhrať? Hovorí sa o jeho mladosti (vo svojich 43 rokoch bol však len o štyri roky mladší ako Nixon), modernosti, nenútenosti a predovšetkým obrovskom osobnom čare, charizme. Jedným z aspektov bolo iste aj jeho bohatstvo, kvôli ktorému nemusel byť (a tiež nebol) závislý na prezidentskom plate a na prípadných úplatkoch. Dôležitú úlohu zohrala aj Jackie, ktorú milovala takmer celá Amerika.

Od začiatku sa zameral na dozvuky hospodárskej krízy z rokov 1960/1961. Najväčším vnútropolitickým problémom Kennedyho vlády bol rasový problém a boj Afroameričanov za občianske práva. V zahraničnej politike sa Kennedy snažil o zlepšenie vzťahov medzi USA a ZSSR. Keď sa v roku 1959 dostal na Kube k moci Fidel Castro, väčšina ľudí z toho mala radosť. Čoskoro však poprední americkí politici začali pracovať na jeho zvrhnutí. V roku 1961 zahájil nákladný vesmírny program, v roku 1962 obhajoval zníženie colných poplatkov, prostredníctvom McNamary formuloval doktrínu pružnej odvety. Pre Latinskú Ameriku vyhlásil program „Aliancia pre pokrok“. Jej cieľom bola hospodárska pomoc Latinskej Amerike, pričom Kongres jeho návrhy v oblasti pomoci latinskoamerickým krajinám podporil, rovnako schválil i jeho úsilie o pristátie Američanov na mesiaci, čo sa podarilo roku 1969.

Podporoval zvýšené výdaje na zbrojenie a americkú intervenciu na Kube v roku 1961. Bol iniciátorom karibskej krízy, keď sa Spojené štáty snažili zabrániť Kube a Východnému bloku, aby ohrozovali svet držaním jadrových zbraní, pričom obe strany stáli na pokraji celosvetového jadrového konfliktu a tretej svetovej vojny. Táto intervencia však skončila vylodením amerických vojsk v „Zátoke sviní“, ktoré sa v apríli 1961 skončilo krvavým fiaskom, čo bolo asi najväčšou prehrou v jeho kariére. V auguste toho istého roku vypukla berlínska kríza a nemeckí komunisti rozdelili toto mesto múrom. Kennedy absolvoval cesty po Európe, kde zapôsobil na väčšinu ľudí, a prehovoril tiež počas tejto krízy počas svojej návštevy v Berlíne k nemeckým demonštrantom.

Ako najmocnejší muž planéty zohral Kennedy úlohu i v jadrovej politike sveta. V roku 1961 začal silný hospodársky rast, ale nezamestnanosť klesala len pomaly. Na jeseň roku 1962 došlo k nebezpečnej situácii. V októbri zistili americké prieskumné lietadlá, že Sovietsky zväz rozmiestňuje na Kube svoje atómové rakety stredného doletu, schopné zasiahnuť územie USA. Kennedy sa rozhodol pre námornú blokádu Kuby. Sovietski a kubánski vodcovia vyhlásili pohotovosť svojich vojsk, celý svet sa pripravoval na tretiu svetovú (tentokrát jadrovú) vojnu. Kennedy však neustúpil. Nakoniec 28. októbra Chruščov prikázal rakety odviezť, USA naopak museli prisľúbiť, že nenapadnú Kubu. Kennedy súhlasil a odvolal blokádu.

Kennedy kládol veľký dôraz na angažovanosť jednotlivých Američanov, v zmysle svojho vlastného výroku: „Nepýtajte sa, čo môže vaša vlasť urobiť pre vás, ale čo vy môžete urobiť pre ňu“. Pred svojich krajanov postavil nové ideále, aby znovuzrodil príťažlivosť americkej demokracie. Tvrdo bojoval proti rasizmu, chystal rozsiahle sociálne programy. Po prvotnom odlúčení detí a rodičov v druhej polovici 50. rokov sa rozdiel medzi oboma časťami spoločnosti prehlbuje, čo vyvrcholí o niekoľko rokov neskôr. Tiež černosi sa búria, bojujú za svoje práva. V auguste 1963 demonštruje 200 000 ľudí pri Lincolnovom pamätníku vo Washingtone. Objavuje sa nová forma protestu – nenásilie; politika černošského vodcu Martina Luthera Kinga. A hoci sa svojho krátkeho pôsobenia Kennedy nedokázal vyriešiť všetky problémy, možno povedať, že aspoň naštartoval mnoho reforiem.

[úprava] Kennedyho smrť a ďalší vývoj

22. novembra 1963 bol o 12:34 Kennedy pri návšteve texaského Dallasu cestou na letisko na Elm street postrelený dvoma ranami z pušky a o pol hodiny neskôr zomiera v dallaskej nemocnici, bez toho, aby ešte prebral k vedomiu. Strelcom bol Harvey Lee Oswald, ktorého polícia hneď po čine zatkla a bol hneď nasledujúci deň pri prevoze do väznice - rovnako ako Kennedy – zastrelený. Zabil ho istý Jack Ruby, majiteľ nočného baru, ktorý svoj čin ospravedlňoval tvrdením, že chcel pomstiť prezidentovu smrť. Nečakaná smrť hlavného podozrivého spôsobila, že okolnosti zločinu zostali aj naďalej neobjasnené.

JFK mal ako viceprezidenta Lyndona B. Johnsona a ako ministra spravodlivosti svojho mladšieho brata Roberta. Po Johnovej smrti automaticky na jeho miesto nastúpil Johnson, ktorý bol v roku 1964 veľkou väčšinou hlasov zvolený právoplatným prezidentom. Vyslúžil si však zo začiatku len nechuť, neskôr i organizovaný odpor kvôli vojne vo Vietname, proti ktorej protestovali najskôr len mladí, neskôr takmer celá Amerika. Robert Kennedy kandidoval na prezidenta roku 1968, tentokrát však za republikánov. Držal sa zásad a politiky svojho brata, predovšetkým pre mladých ľudí – rovnako ako jeho brat predtým - znamenal nádej, vieru v lepšiu budúcnosť a hlavne ukončenie vojny vo Vietname. Ešte pred voľbami však padol výstrel, vďaka ktorému prišiel o život a dosť Američanov o všetky nádeje.

Kennedy patrí medzi najpopulárnejších amerických prezidentov, ani nie tak pre zásluhy pre blaho sveta, ale skôr ako symbol charizmatického muže a zavraždeného štátnika. Po jeho zavraždení vyvstalo mnoho špekulácií o jeho smrti a množstvo podozrení. Isté je len to, že v ten osudný deň zaplatil za svoju slávu životom a svet prišiel nielen o jedného z nezabudnuteľných politikov, ale aj o jeden z najznámejších a najobľúbenejších amerických manželských párov.

Pri príležitosti 50. výročia svadby Jacqueline Bouvierovej s Johnom Kennedym, bola 15. mája 2003 v Kennedyho knižnici a múzeu vo Washingtone otvorená expozícia, obsahujúca najrôznejšie luxusné relikvie zo svadobného obradu aj recepcie, okrem iného Jacqueline krémové hodvábne svadobné šaty s drobnými voskovými kvietkami, špeciálne navrhnuté černošskou módnou návrhárkou Ann Lowe, jej rozprávkový zásnubný prsteň z dielní Van Cleef & Arpels, ktorý bol z každej strany hojne obťažkaný najkvalitnejšími diamantmi a smaragdami, a samozrejme nespočetné množstvo fotografií, zoznamy hostí a pozvánok.

Záznamy Kennedyho vystúpení sa viackrát objavili ako súčasti filmov, napríklad:

• Zapruder Film of Kennedy Assassination, amatérsky 26 sekundový záznam Abrahama Zaprudera z atentátu na Kennedyho (1963),
• Hearts and Minds (1974),
• The House of Yes, réžia Mark Waters (1997),
• Grass (1999),
• Fog of War: Eleven Lessons from the Life of Robert S. McNamara, réžia Errol Morris (v češtine Mlha války) (2003), osobná výpoveď bývalého ministra obrany Roberta McNamaru
• Going Upriver: The Long War of John Kerry, réžia George Butler (2004),
• John Glenn: American Hero (2003),
• The Presidents (2005) a ďalšie.

[úprava] Externé zdroje

• [Lit. pramen: Andersen, Christopher: Jack a Jackie Kennedyovi - americké manželství, Nakladatelství PRÁH pro Knižní klub, Praha 1997.]
• Rozsiahly životopis a prehľad politickej situácie za vlády J. F. Kennedyho
• J. F. Kennedy