Rád maltézskych rytierov

Z Wikipédie

Maltézsky rád je jeden z mníšskych rytierskych rádov, ktoré vznikli v 11. storočí na území Jeruzalemského kráľovstva. Sídlom rádu je dnes Rím.

Maltézsky kríž

Oficiálny názov rádu je:

po slovensky: Suverénny vojenský hospitálny rád svätého Jána v Jeruzaleme, na Rhode a na Malte
po francúzsky: Ordre Souverain Militaire Hospitalier de Saint-Jean de Jerusalem de Rhodes et de Malt (OSMM)
po taliansky: Sovrano Militare Ordine Ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme detto di Rodi detto di Malta (SMOM)
po anglicky: The Sovereign Military Order of Malta (SMOM)

kedysi tiež: Hospitaliti sv. Jána v Jeruzaleme, Rád rhodoských rytierov, Suverénny vojenský rád rytierov na Malte, Rytieri hospitaliti sv. Jána v Jeruzaleme; používali sa aj skrátené názvy ako: Hospitaliti sv. Jána, johaniti, maltézski rytieri atď.

Štátnym zriadením je to voliteľná monarchia. Štátnym sviatkom je 24. jún - narodenie svätého Jána Krstiteľa - patróna rádu.

Heraldika: V červenom poli biely osemramenný kríž. Známy je tiež ako maltézsky kríž.

[úprava] Pôvod

Pri vzniku rádu stála nemocnica v Jeruzaleme (schopná pojať okolo 2000 chorých), založená roku 1050 talianskymi kupcami z Amalfi; 15. 2. 1113 pápež Paschal II. rád formálne uznal svojou bulou. Maltézsky rád sa spolu s Rádom templárov stal najdôležitejším vojenským faktorom v Svätej zemi.

Základné údaje
Úradný názov	Sovrano Militare Ordine Ospedaliero di San Giovanni di Gerusalemme di Rodi e di Malta
Úradný jazyk	francúzština; pracovné taliančina a angličtina
Sídlo	Rím
Status	suverénny neštátny subjekt
Veľmajster	Andrew Willoughby Ninian Bertie
Počet členov	cca. 11.000
Menová jednotka	1 Scudo = 12 Tari = 240 Grani
MPZ	SMOM

Úlohou rádu bola spočiatku starostlivosť o chorých pútnikov do Svätej zeme; so vzrastajúcim nebezpečenstvom arabskej expanzie to bola neskôr najmä ochrana posvätných kresťanských miest v Jeruzaleme a pútnických miest pred islamom a arabskými nájazdmi.

Členovia rádu sa delili na triedy bojovných rytierov, kňazov a bratov ošetrovateľov. Na čele rádu stál a stojí veľmajster rádu. Po rozpustení Rádu templárov roku 1312 bola veľká časť majetku a pozemkov tohto rádu venovaná Rádu johanitov (neskôr Maltézskemu rádu).

V dôsledku tohto sa rád začal deliť do tzv. jazykov (jazyk pritom zodpovedal skôr územiu, kde sa nehnuteľnosť nachádzala). Pôvodne existovalo sedem jazykov: provensálsky, auvergenský, francúzsky, taliansky, aragónsky, nemecký a anglický, roku 1492 potom vznikol ôsmy jazyk: kastílsky (oddelením od aragónskeho).

[úprava] Rhodos a Malta

Po dobytí Jeruzalema arabskými vojskami roku 1187 rád presídlil do Margatu, Akkonu (Acre), potom na Cyprus (1291),a roku 1310 sa usadil na Rhodose, kde založili suverénny štát a bránili sa úspešne pirátskym nájazdom a dvom inváziám (roku 1444 invázii egyptského sultána a roku 1480 invázii arabských vojsk).

Ich prevaha v západnej časti Stredomoria však bola tŕňom v oku silnejúcim Osmanom. Roku 1522 obliehal osmanský sultán Sulejman I. Rhodos (mal k dispozícii 400 lodí a 200.000 vojakov, kým rád len 7.000 rytierov). Po šesť mesačnom obliehaní bolo rytierom dovolené odísť z ostrova. Roku 1530 im cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa a španielsky kráľ Karol V. a pápež Klement VIII. darovali súostrovie Malta ako léno za symbolickú cenu jedného maltského sokola ročne.

Vo veľkej a krvavej bitke tu roku 1565 rád zvíťazil nad osmanskými vojskami, založil hlavné mesto a pevnosť Valletta a opevnil celý ostrov (pod vedením vtedajšieho veľmajstra Jean Parisot de la Valette). V založenej nemocnici boli ošetrovaní pacienti z celého Stredomoria. Johaniti vybudovali správny aparát a Malta sa pod ich vedením stala suverénnym štátom.

Roku 1798 musel rád kapitulovať pred Napoleonom Bonapartem, tiahnucim so svojou armádou do Egypta (riadiac sa svojím heslom „nezdvihni meč proti svojmu bratovi kresťanovi“), a usadil sa na niekoľko desaťročí v Rusku, pričom stratil počas nasledujúcich desaťročí väčšinu svojich majetkov, a tým i významu.

[úprava] Maltézsky rád dnes

Fort St. Angelo

Roku 1879 bol rád pápežom Levom XIII. znova obnovený a od tej doby má sídlo v Ríme. Jeho dnešná činnosť je prevažne charitatívneho zamerania.

Podľa medzinárodného práva je rád suverénnym neštátnym subjektom bez vlastného územia (medzi znalcami medzinárodného práva nie je tento názor úplne jednoznačný). Rád má dve malé exteritoriálne územia (mimo sídla v Ríme to je pevnosť St. Angelo na Malte od reštitúcie v roku 1998), vydáva vlastné mince a poštové známky a má vlastnú značku áut. Udržuje úplné diplomatické styky s 93 štátmi sveta, v ďalších šiestich je zastúpený, má štatút pozorovateľa v OSN atď.

[úprava] Hlava štátu

Tituly:

po francúzsky: Son Altesse Eminentissime, le Prince et Grand Maître
po taliansky: Sua Altezza Eminentissima il Principe e Gran Maestro
po anglicky: His Most Eminent Highness the Prince and Grand Master

Úplný titul: Z božej milosti pokorný majster posvätného domu nemocnice Svätého Jána v Jeruzaleme a vojenského Rádu svätého hrobu Pána a ochrancu chudobných Ježiša Krista brat Andrew Bertie

[úprava] Podobné zoskupenia

V minulosti, predovšetkým po 2. svetovej vojne, vznikol väčší počet rádov a organizácií, ktoré sa svojim názvom resp. znakom odvolávali na tradíciu rádu a imitovali ho.

Jedinou inou organizáciou, ktorá sa v súčasnosti môže úspešne odvolávať na tradíciu tohto rádu, je zoskupenie štyroch národných rádov, známych väčšinou pod názvom Rád johanitov, ktoré sú zoskupené v Aliancii rádov sv. Jána (ide o rády v Nemecku, Holandsku, Švédsku a Velkej Británii). Tieto rády vznikli ako protestantské odštiepenia pôvodného katolíckeho rádu v 16. resp. 19. storočí. Rády sú dnes výlučne dobročinnými organizáciami, udržujú mnoho pobočiek v ďalších štátoch a sú jedinými nástupcami bývalého Rádu sv. Jána v Jeruzaleme, ktorí sú uznávaní aj súčasným maltézskym rádom.