Sapfó

Z Wikipédie

Sapfó (starogréc. Σαπφώ Sapphô, aeolická gréčtina Ψάπφα Psappha) (* asi 627 pred Kr. Mytiléna – † asi 568 pred Kr.) bola starogrécka lyrická poetka.

[úprava] Životopis

Narodila sa v šľachtickej rodine na ostrove Lesbos. Desať rokov prežila so svojou rodinou v emigrácii na Sicílii a na svoj rodný ostrov sa vrátila až približne v roku 580 pred Kr.. V na ostrove si otvorila školu, ktorá sa zaoberala výchovou mladých dievčat z vyššej spoločnosti. Jej nový domov bol v tom období strediskom kultúry, a tak ich vzdelávala v speve, tanci, hudbe a poézii.

[úprava] Tvorba

Ako námety na jej literárne diela slúžili udalosti z každodenného života (odchody alebo svadby jej žiačok, rodinné zážitky a i.), ale tiež báje, krásy prírody alebo spomienky. Svoje diela písala v aiolskom nárečí. Jej diela sú preniknuté priateľstvom, láskou a krásou, čo zosilňuje aj jazyk, v ktorom písala, nakoľko mal vyhovujúcu štylistickú a lexikálnu štruktúru. Napísala deväť kníh poézie, ktoré sa spomínajú v gréckych dokumentoch, a Gréci ich aj veľmi radi čítali, no vďaka tomu, že v neskoršom období jej dielo spálili byzantskí spisovatelia, sa zachovala len jediná kompletná óda („Modlitba k Afrodite“) a mnoho zlomkov z jej básní.

[úprava] Odkaz

Hoci väčšina z jej poézie je dnes stratená, vo svojej dobe mala nesmiernu reputáciu, o čom svedčí i to, že ju sám Platón označil za desiatu múzu. Jej dielo bolo síce zničené, no neprestalo byť napodobňované (napr. v staroveku boli napodobňované jej svadobné piesne, epitalamiá). Bola neprekonateľná svojou hĺbkou citov, ktoré opisovala vo svojich básniach a stala sa múzou i pre rímskych básnikov, ako napr. Gaius Valerius Catullus alebo Quintus Horatius Flaccus. Obľúbeným námetom a múzou sa stala i pre umelcov v období romantizmu.