Veda
Z Wikipédie
Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte. Súčasná veda vychádza z pozorovania, alebo experimentu, pričom tieto musia byť opakovateľné a voľne prístupné. Zmyslom tejto činnosti je formulovanie hypotéz, vyvodzovanie predpovedí a napokon ich testovanie. Ak sa predpovede potvrdia, a hypotéza je vnútorne kozistentná, stáva sa teóriou (do jednej teórie sa obyčajne spája väčšie množstvo hypotéz).
Na vedu sa kladie požiadavka objektivity, pravdivosti a metodickosti (prípadne aj terminologickej jednoznačnosti).
Veda je predmetom skúmania radu metavedných disciplín, napr. filozofie vedy, logiky, teórie vedy a i. Výrazom „veda“ sa niekedy skrátene označuje vedný odbor.
[úprava] Vznik vedy
Základom pre vznik vedy bola voľnosť a kritickosť myslenia, ktoré sa objavili vo filozofii antického Grécka. Filozofia v tom čase zahrňovala všetky súčasné objekty vedeckého výskumu. Gréci svoje názory vyvodzovali z pozorovania a logiky. Moderná veda však vznikla až v 17. storočí, keď bádatelia začali používať experiment a overovať svoje tvrdenia. Postupne sa z filozofie vyčlenili všetky súčasné vedecké odbory.
[úprava] Dejiny vedy
[úprava] Delenie vedy
Vedy môžeme rozdeliť na formálne (abstrakné), ktoré sa zaoberajú vzťahmi (ako napr. matematika) a reálne (empirické), ktoré majú konkrétne objekty výskumu. Na základe odlišných objektov výskumu a metodologických postupov môžeme v súčasnosti vedy ďalej rozlišovať na prírodné a humanitné (spoločenské). Prírodné vedy sa zaoberajú objektmi a javmi, v ktorých človek má len vedľajšiu funkciu, alebo je chápaný ako súčasť živočíšnej ríše. Humanitné vedy sa naopak zaoberajú ľuďmi a ich spoločenstvom. Každá z vied, si pritom môže preberať určité postupy a výsledky z iných vied. Vedné odvetvia jednotlivých vied, ktoré sa zaoberajú využitím vedeckých poznatkov v praxi nazývame aplikované.
[úprava] Systém vied
- Prírodné vedy:
- matematika (v tomto prípade je zaradenie sporné, viď nižšie)
- fyzika
- astronómia
- chémia
- biológia
- geológia
- Humanitné vedy
- Aplikované vedy
- pedagogika
- medicína
- farmakológia
- poľnohospodárske vedy
- právo
- knižničná a informačná veda
- logistika
- architektúra
- technológia
- Interdisciplinárne vedy
- informatika - zaoberá sa vlastnosťami informácií, ich spracovaním a využitím v praxi
- kognitívna veda - využíva psychológiu, neurobiológiu aj matematiku
- antropológia - je čiastočne prírodnou a čiastočne humanitnou vedou
- ekológia - vychádza z prírodných vied, ale rozdodujúcim činiteľom v jej výskume je ľudská spoločnosť
- geografia - veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými disciplínami
- Vedy s problematickým zaradením
- matematika - jej zaradenie je filozofickým problémom. Je abstraktnou vedou, aj technickou vedou, niekedy je zaraďovaná medzi prírodné vedy, ale chýba jej reálny objekt výskumu - ide v istom zmysle skôr o „vedu o metódach výskumu“.
- filozofia - jej vedeckosť je dosť sporná; vychádza z logiky, ale nemá metódy na overovanie svojich tvrdení
- teológia - objekt jej výskumu je sporný
- Pseudovedy - ide o odbory, ktoré ich zástancovia vydávajú za vedu, ale ich metódy sú v rozpore s metódami vedeckého výskumu a často aj s poznatkami iných vied.
- astrológia
- ufológia
- spiritizmus
- kreacionizmus
[úprava] Názory na vedu
[úprava] Antisténes z Atén
Veda je analýza názvov a termínov, pretože len názvy a termíny umožňujú čokoľvek povedať o veciach. Veda teda nie je definovaním vecí (ako u Sokrata).
[úprava] Aristoteles
Veda je epistémé - pevné vedenie ako výsledok rôznych nahliadnutí; veda sa týka súcna a vyrastá z prezviedavosti človeka. Veda resp. vedenie je podobne ako umenie zdôvodnené poznanie, poznanie príčin a poznanie toho, čo je všeobecné.
Všeobecnosť vedy vyplýva z postupu poznania: zmyslové vnímanie (aisthésis) - skúsenosť (empeiriá) - umenie (techné) - veda (epistémé = múdrosť = sofiá).
[úprava] Bachelard
Bachelardova koncepcia vedy je neoracionalistická. Absolutizuje diskontinuitu vedeckého poznania.
[úprava] Francis Bacon
Veda je nástroj, pomocou ktorého človek môže získať vládu nad prírodou a využiť ju pre vlastné ciele. Úloha vedy spočíva v odhaľovaní a poznávaní zákonov, ktoré vladnu nad skutočnosťou a v ich využívaní na praktické ciele.
Vedy sa delia na tri skupiny podľa troch druhov duševných schopností: pamäti zodpovedá história ľudí a živočíchov, fantázii poézia a didaktika, rozumu filozofia.
Filozofia sa ďalej delí na prvú filozofiu (univerzálnu vedu) a druhú filozofiu, ktorej predmetom je boh.
Základom všetkých vied je časť filozofie zvaná filozofia prírody.
Veda sa má oslobodiť od všetkých dogiem a má sa jej priznať právo na vecné argumenty. Najnebezpečnejším odporcom vedy je náboženský fanatizmus. Preto treba vedu úplne oddeliť od náboženstva.
Veda by mala mať kolektívnu organizáciu, ktorú Bacon opísal v diele Nová Atlantída, ktoré malo vplyv na zorganizovanie Královskej spoločnosti v Londýne.
[úprava] Roger Bacon
Filozofiu R. Bacon stotožňuje s vedou vôbec, ktorej by chcel vrátiť podľa možností čo najúplnejšiu autoritu (saptientiam philosophiae usque ad ultimam sui deducere potestatem). Tak filozofia prírody, ako aj metafyzika a etika patria podľa jeho mienky k prírodovedným a empirickým disciplínam. Za najväčšiu autoritu v oblasti filozofie považuje Aristotela. Cení si v ňom predovšetkým prírodovedca a mysliteľa, ktorý vedel využívať skúsenosť i experiment. Lebo úlohou filozofie je podľa Bacona skúmanie skutočnosti a odhaľovanie zákonov, ktoré ju ovládajú.
[úprava] Cassirer
Cassirerovo chápanie vedy je novokantovské. Absolutizuje kontinuitu vedeckého poznania.
[úprava] Idealistická dialektika
Idealistickodialektické koncepcie vedy zahrnujú novohegelovské koncepcie vedy a koncepcie vedy Ch. S. Peircea, A. N. Whiteheada. Kladú proti sebe rozum a um, metafyziku a dialektiku, striktne sa pridřžajú princípu totožnosti myslenia a bytia. Komplikácie vo vzťahu teórie a reality chápu len ako epizódy v súhrnných dejinách ducha. Vyznačujú sa monotónnym univerzalizmom: empirickú podobu vývoja vedeckého poznania chápu výlučne ako ilustráciu vývoja na rovine reflektovanej v samopohybe strikne pojmového myslenia.
[úprava] Novoveká filozofia
Klasická filozofia s úplnou samozrejmosťou predpokladala, že vývoj poznania je zároveň i formou zdokonaľovania človeka, rast vedeckého poznania je vždy súčasne aj mravnou hodnotou, že veda umožňuje človeku adekvátne sa orientovať vo svte, určovať mravné normy, stanovovať pravidlá mravného konania.
[úprava] Ferdinand Gonseth
Gonsethova koncepcia vedy je neoracionalistická.
[úprava] Habermas
Habermas odmieta ideál neutrálnej vedy zbavenej hodnôt, ako ho nastolil napríklad M. Weber.
[úprava] Hermeneutika
Podľa hermeneutiky je nám skutočnosť daná zásadne odlišnými spôsobmi: vonkajšou a vnútornou skúsenosťou. Vonkajšia skúsenosť, z ktorej vychádzajú prírodné vedy, je predovšetkým zmyslová skúsenosť, jej základom je koexistencia a následnosť zmyslových vnemov. Súvislosť medzi zmyslovými vnemami nie je nikdy daná priamo, vždy je hypoteticky konštruovaná a správnosť konštrukcie sa dodatočne experimentálne overuje, potvrdzuje alebo vyvracia. Duchovné vedy (takto hermeneutický prúd nazýva vedy o spoločenskom živote) vychádzajú z vnútornej skúsenosti, zo zážitku. Zážitok však nie je niečo amorfné, ale vnútorne, imanentne sa rozčleňujúci celok. Preto sú súvislosti, ktoré skúmajú duchovné vedy, čímsi pôvodne daným, priamo prežívaným. Práve vnútorná skúsenosť je základom, z ktorého vyrastá chápanie iných ľudí. Len transpozíciou mojej vnútornej skúsenosti mimo seba nadobúdam schopnosť vidieť konanie iných nie ako fyzikálny pohyb, ale ako súvislosť činov usmerňovaných určitými hodnotami a cieľmi. Pochopenie určitého spoločenského procesu sa nikdy nedá úplne vyjadriť v pojmoch. Pochopenie je totiž vždy viac než len intelektuálny proces. Tvorba pojmov a teórií v duchovných vedách je vždy usmerňovaná vciťovaním sa, schopnosťou zážitkovo rekonštruovať skúmanú dejinnú akciu.
Základný rozdiel medzi prírodnými a duchovnými vedami hermeneutika vidí v tom, že sa v nich odlišne realizujú vzťahy subjektu a objektu. Objekt a subjekt v prírodných vedách sú si niečím navzájom cudzím, vonkajším. Vo sféresociálneho poznania sa nachádzame v zásadne inej situácii. Tu sme my sami súčasťou skúmanej skutočnosti, tu sme zároveň subjektom i bojektom. Predmet skúmania je daný zvnútra, a nie zvonku ako v prírodných vedách. Prírodné procesy môžeme vysvetľovať iba pojmovo. Konanie iných ľudí chápeme, i keď niekdy nie sme schopní toto pochopenie úplne vyjadriť v pojmoch.
[úprava] Historicko-sociologické koncepcie
Veda sa tu pokladá za historický a sociálny fenomén, popiera sa existencia ... nadepochálnych kritérií racionálnosti a vedeckosti. Do centra pozornosti a diskusií sa tento typ koncepcií vedy dostal až v druhej polovici 20. storočia, predovšetkým v diskusiách o prácach T. S. Kuhna. S náčrtmi… sa však stretávame už skôr (E. Mach, G. Simmel, L. Fleck).
[úprava] Carl Gustav Jung
Veda je funkcia duše.
[úprava] Immanuel Kant
Veda je matematická prírodoveda.
[úprava] Jean-François Lyotard
Veda je od svojho vzniku v konflikte s rozprávaním.
[úprava] Paul Natorp
Natorpovo chápanie vedy je novokantovské.
[úprava] Neopozitivizmus
Novopozitivisti považujú exaktné vedy za vedy vôbec. Všetky ostatné vedy majú byť premenené na jedinú jednotnú vedu v zmysle metódy exaktných prírodných vied. Ich základným zámerom je rekonštruovať systém vied nakoniec z dvoch prvkov. Sú to empirické (zmyslové) elementárne zážitky a ich formálnologické spojenia.
[úprava] Neoracionalizmus
Neoracionalistická koncepcia vedy je transcendentalistická.
[úprava] Novohehelovstvo
Novohegelovské koncepcie vedy sú idealistickodialektické. Kladú proti sebe rozum a um, metafyziku a dialektiku, striktne sa pridřžajú princípu totožnosti myslenia a bytia. Komplikácie vo vzťahu teórie a reality chápu len ako epizódy v súhrnných dejinách ducha. Vyznačujú sa monotónnym univerzalizmom: empirickú podobu vývoja vedeckého poznania chápu výlučne ako ilustráciu vývoja na rovine reflektovanej v samopohybe strikne pojmového myslenia.
[úprava] Novokantovstvo
Novokantovské koncepcie vedy sú transcendentalistické.
[úprava] Novokynizmus
Veda je zameraná na získanie mudrosti, ktorá má vyliečiť človeka z ilúzií a navřšeného klamstva, odhaľovať v ňom to, čo je ľudské a bezozvyšku mu to prinavrátiť. Má to byť múdrosť vyplývajúca z poznania vecí minulých i súcasných, ktorá odstráni antagonizmy a spriateľi človeka s človekom a urobí ho slobodným občanom sveta (pozri: vesmír).
[úprava] Charles Sanders Peirce
Peirceova koncepcia vedy je idealistickodialektická. Kladie proti sebe rozum a um, metafyziku a dialektiku, striktne sa pridřža princípu totožnosti myslenia a bytia. Komplikácie vo vzťahu teórie a reality chápe len ako epizódy v súhrnných dejinách ducha. Vyznačujú sa monotónnym univerzalizmom: empirickú podobu vývoja vedeckého poznania chápe výlučne ako ilustráciu vývoja na rovine reflektovanej v samopohybe strikne pojmového myslenia.
[úprava] Jean Piaget
Piagetova koncepcia vedy je neoracionalistická.
[úprava] Pozitivizmus
Veda je súbor opisov zmyslovo prístupných realít a prostriedkov tohto opisu.
[úprava] Starovek
Veda je poznanie cestou príčin, usporiadané príčinné poznanie; v tomto zmysle aj filozofia je veda, a síce prvá veda.
[úprava] Szczepaňski
Každá veda je meniacim sa systémom názorov, teórií, hypotéz, tvrdení, problémov a otázok…
[úprava] Transcendentalizmus
Transcendentalistické koncepcie vedy sa viac inšpirujú Kantom než Hegelom. Patria sem nielen novokantovské koncepcie (Natorp, Cassirer), ale aj neoracionalistické (Gonseth, Bachelard, Piaget). Charakterizuje ich predovšetkým procesualizácia rozumu. Rozum chápu ako činný, vyvíjajúci sa a pokúšajú sa pojmovo vyjadriť zákon vývoja rozumu....Zriekajú (sa) princípu totožnosti myslenia a bytia. Predmet vedy je podľa nich utváraný vedeckým myslením....
Prírodné vedy členia skutočnosť vzhľadom na všeobecné, pričom všeobecné sa chápe ako to, čo je spoločné určitej triede javov. Kultúrne vedy sa orientujú na individuálne, pričom význam individuálneho je konštituovaný vzhľadom na hodnoty.
[úprava] Whitehead
Whiteheadova koncepcia vedy je idealistickodialektická. Kladie proti sebe rozum a um, metafyziku a dialektiku, striktne sa pridřža princípu totožnosti myslenia a bytia. Komplikácie vo vzťahu teórie a reality chápe len ako epizódy v súhrnných dejinách ducha. Vyznačuje sa monotónnym univerzalizmom: empirickú podobu vývoja vedeckého poznania chápe výlučne ako ilustráciu vývoja na rovine reflektovanej v samopohybe strikne pojmového myslenia.
[úprava] Christian Wolff
Veda je dokazovanie dôsledkov z istých a nemenných princípov (Per scientiam hic intelligo habitum asserte demonstrandi, hoc est, ex principiis certis et immotis per legitimam consequentiam inferendi. (Cf Wolff, Ch.: Philosophia rationalis sive logica. Discursus praeliminaris de philosophia in genere, 30).
[úprava] Wilhelm Wundt
Veda obsahuje v sebe najvšeobecnejšie metafyzické princípy, ktoré sú jej základom. Vychádza z konkrétnych údajov skúsenosti, tieto ďalej zhrňuje a systematizuje v pojmoch a nakoniec siaha k všeobecným princípom, celkom prekračujúcim rámec skúsenosti. Špeciálnu vedu teda dopĺňa metafyzika, pretože transponuje jej zovšeobecnenia do najvyšších ontologických princípov.
[úprava] Štrukturalizmus
Úlohou vedeckého skúmania je objasnenie štruktúry.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
