Rovnica (matematika)
Z Wikipédie
Rovnica je vzťah rovnosti medzi dvoma algebraickými výrazmi, ak sa na rozdiel od rovnosti (identity) dá dosadiť len niekoľko špecifických hodnôt. Napríklad vzťah rovnosti F(x) = f(x) medzi dvoma funkciami tej istej premennej sa označuje rovnica s jednou neznámou, ak je správny len pre určité hodnoty spomenutej premennej.
Inak vyjadrené, ide o výrokovú funkciu, ktorá každému oboru definície pevne zvolených zobrazení F a f priraďuje výrok "hodnota zobrazenia F v bode x sa rovná hodnote zobrazenia f v bode x".
Niektoré javy nemožno opísať iba pomocou jednej rovnice. Preto sa stretávame aj so sústavami rovníc.
Obsah |
[úprava] Znak rovná sa
Graficky sa rovnica vyjadruje znakom = medzi dvoma algebraickými výrazmi. Rovnice sa často používajú aj na to, aby sme niečo definovali. V takom prípade sa to, čo definujeme píše spravidla vľavo a znak = sa často nahradí znakom :=, alebo sa nad rovná sa napíše "def"; napríklad definícia derivácie funkcie je:
Takisto sa niekedy rovnica používa na vyjadrenie, že sa niečo má niečomu rovnať (požiadavka), vtedy sa často nad rovná sa pripíše výkričník.
[úprava] Základné definície
- Symbol x sa nazýva neznáma; ak má rovnica namiesto jednej neznámej x viacero neznámych x1, x2...xn (často označované ako x, y, z ...) , hovoríme, že je rovnicou o n neznámych
- Symbol a sa spravidla nazýva koeficient neznámej; pri rovniciach o n neznámych máme zároveň n koeficientov neznámych a0, a1...an (často označované ako a, b, c ...)
- Koreň alebo riešenie rovnice je každý prvok oboru pravdivosti rovnice
- Obor pravdivosti rovnice (zjednodušene povedané množina riešení) je množina všetkých tých x z definičného oboru oboch zobrazení F a f (čiže oboru definície rovnice), pre ktoré je výrok F(x) = f(x) pravdivým výrokom
- Obor definície rovnice je množina, z ktorej možno dosadzovať prvky ako premenné, ktoré sú koreňmi rovnice.
[úprava] Premenná, neznáma, parameter
Pojem premenná je v zásade identický s pojmom neznáma, no pri rovniciach s jednou neznámou sa premenné delia na:
- neznáme = premenné, ktoré chceme z rovnice určiť
- parametre = ostatné premenné
Ak rovnica neobsahuje premenné, napr. 3 + 1 = 4, tak čisto formálne hovoríme o výroku, inak o výrokovej forme.
[úprava] Delenie podľa počtu neznámych
- rovnica s jednou neznámou
- rovnica s viacerými neznámymi
[úprava] Delenie podľa riešiteľnosti
- všeobecne platná rovnica alebo identická rovnica je rovnica, ktorá je pravdivým výrokom po dosadení ktoréhokoľvek prvku oboru definície, teda má vždy riešenie (napr. x + y = y + x)
- riešiteľná rovnica alebo splniteľná rovnica je rovnica, ktorá je pravdivým výrokom po dosadení niektorých prvkov oboru definície, ale nepravdivým výrokom pre ostatné prvky oboru definície (napr. 2x + 4 = 2, kde riešením je len číslo –1 z oboru definície všetkých čísiel )
- neriešiteľná rovnica alebo nesplniteľná rovnica je rovnica, ktorej obor pravdivosti je prázdna množina, teda nemá riešenie (napr. x + 1 = x )
Veľa rovníc je však neriešiteľných len pre obor definície z určitej množiny čísiel, napr. x2 = 2 je neriešiteľná pre racionálne čísla, ale riešiteľná pre reálne čísla.
[úprava] Delenie podľa typu zobrazení F a f
[úprava] Algebraická rovnica
Algebraická rovnica je rovnica, kde F a f sú polynomické funkcie nad nejakým poľom, spravidla poľom reálnych alebo komplexných čísiel. Delí sa na:
- lineárna rovnica (algebraická rovnica 1.stupňa): F a f sú lineárne polynomické funkcie viacerých premenných; všeobecný vzorec v prípade jednej neznámej je: ax = b
- kvadratická rovnica (algebraická rovnica 2.stupňa) : F a f sú kvadratické polynomické funkcie viacerých premenných; všeobecný vzorec v prípade jednej neznámej je: a0x2 + a1x + a3 = b
- kubická rovnica (algebraická rovnica 3.stupňa): F a f sú kubické polynomické funkcie viacerých premenných; všeobecný vzorec v prípade jednej neznámej je: a0x3 + a1x2 + a2x + a3 = b
- kvartická rovnica (algebraická rovnica 4.stupňa): F a f sú kvartické polynomické funkcie viacerých premenných; všeobecný vzorec (nazývaný aj bikvadratická rovnica (v širšom zmysle))v prípade jednej neznámej je: a0x4 + a1x3 + a2x2 + a3x + a 4 = b
- atď. (algebraická rovnica n-tého stupňa): F a f sú n-té polynomické funkcie viacerých premenných; všeobecný vzorec v prípade jednej neznámej je: a0xn + a1x n-1 + ...+ an = b
Špeciálnym typom algebraických rovníc sú diofantovské rovnice.
[úprava] Nealgebraická rovnica (transcendentná rovnica)
Nealgebraická rovnica je akákoľvek iná rovnica. Možné sú tieto delenia:
- funkcionálna rovnica: Oborom definície sú nejaké množiny funkcií. Zahŕňa:
- diferenčnú rovnicu
- diferenciálnu rovnicu
- integrálnu rovnicu
- integrodiferenciálnu rovnicu
- maticová rovnica: Oborom definície sú nejaké množiny matíc.
Alternatívne môžeme rozlišovať:
- exponenciálna rovnica (napr. 42x = 16 )
- logaritmická rovnica (napr. ln x = -x)
- goniometrická rovnica (napr. x – 1/3 = sin x).
- iné (napr. e-x = sin x)
[úprava] Vektorový a maticový zápis pre lineárne rovnice
Keďže množinu riešení (koreňov) každej algebraickej rovnice môžeme chápať ako aritmetický vektor - tzv. vektor neznámych xT = (x1, x2...xn) a množinu koeficientov neznámych ako aritmetický vektor aT = (a0, a1...an), môžeme všeobecný vzorec pre lineárne rovnice s viacerými neznámymi a0x0 + a1x1 + ...+ anxn = b, aby sme ušetrili miesto, alternatívne zapísať ako
aTx = b.
Podobne môžeme množinu koeficientov neznámych každej sústavy lineárnych rovníc chápať ako maticu - tzv. maticu sústavy:
A =
a množinu riešení môžeme chápať tak ako hore, takže celkovo, aby sme ušetrili miesto, alternatívne môžeme sústavu lineárnych rovníc zapísať takto: Ax =b
- Vysvetlivky
- tučné písmo znamená, že ide o vektor alebo maticu
- T znamená transponovaný vektor, čiže vektor jednoducho píšeme do riadku (netransponovaný vektor teda píšeme do stĺpca)
[úprava] Riešenie rovnice
Na nájdenie riešení (koreňov) rovnice spravidla potrebujeme úpravy:
- Ekvivalentná úprava rovnice je taká úprava, ktorá nemení obor pravdivosti rovnice. Takýmito úpravami sú sčítanie a odčítanie algebraických výrazov, ako aj násobenie a delenie číslami nerovnými nule.
- Neekvivalentná úprava rovnice je každá iná úprava. Takýmito úpravami sú napríklad umocnenie a odmocňovanie – pri umocňovaní môžu vzniknúť nové korene, pri odmocňovaní zas korene odpadnúť.
Pri sústavách rovníc sa navyše rozlišujú viaceré spôsoby zohľadnenia skutočnosti, že je rovníc viac ako jedna, a že spolu súvisia, pozri Riešenie sústavy rovníc.