Agnosticizmus

Z Wikipédie

Agnosticizmus (z gr. a- = ne-, gnosis = poznanie) je filozofický názor, stanovisko, podľa ktorého nie je možné poznať podstatu vecí alebo sveta. Poznanie sa obmedzuje iba na skúsenosť, na javy a podobne. K zástancom agnosticizmu zaraďujeme Huma, Kanta a pozitivistov.

Termín agnosticizmus je plodom 19. storočia (Th. H. Huxley) a označuje vtedy pozitivistický názor, že problémy metafyzickej pravdy a najmä náboženské otázky nie sú zodpovedateľné. Táto tendencia pokračuje v neopozitivizme 20. storočia a radikalizuje sa natoľko, že agnosticizmus považuje princípy náboženstva z hľadiska jazykovej analýzy a tautológie za nezmysel, pretože ich pravdivosť nemožno empiricky ani potvrdiť ani vyvrátiť.

[úprava] Agnosticizmus podľa Huxleya

Agnosticizmus je metóda, ktorá spočíva v prísnej aplikácii jedného jediného základného princípu: pozitívne sa tento princíp dá vyjadriť takto: vo veciach rozumu používaj rozum bez toho, aby si sa dal rušiť inými vplyvmi.

Negatívne sa dá tento princíp vyjadriť takto: vo veciach rozumu nepovažuj za isté tvrdenia, ktoré neboli dokázané alebo ktoré sa dokázať nedajú.

[úprava] Podľa V. Neffa

Agnosticizmus je náuka, podľa ktorej je ľudské poznanie obmedzené iba na vonkajšiu, zmyslovú podobu a hmotnú tvárnosť vecí, ktorú nemožno prekročiť.

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok