Cháron (mesiac)

Z Wikipédie

Iné významy slova Cháron (mesiac) pozri: Cháron (rozlišovacia stránka).

Objav
Cháron

Pluto a Cháron
Objaviteľ	James Christy
Dátum objavu	22. jún 1978
Predbežné označenie	S/1978 P 1
Definitívne označenie	Pluto I
Elementy dráhy (Ekvinokcium J2000,0)
Veľká polos	19 571 ± 4 km
Excentricita	0,000 00 ± 0,000 07
Pericentrum	19 571 km
Apocentrum	19 571 km
Perióda (Doba obehu)	6,387 230 dňa (6 d 9 h 17 m 36 s)
Uhol sklonu dráhy - k rovníku planéty - k ekliptike - k obežnej dráhe planéty	0,000° ± 0,014° 115.60° 122.54°
Fyzikálne charakteristiky
Priemer	1212,0±3,0 km
Gravitačný parameter	1,01 km³/s²
Hmotnosť	(1,520±0,064)×10²¹ kg
Priemerná hustota	1,63±0,07 g/cm³
Gravitačné zrýchlenie	0,291 m/s² ( 0,0297g)
Úniková rýchlosť	0,610 km/s
Perióda rotácie	6,387 230 dňa (viazaná rotácia)
Sklon rotačnej osi	~ 0°
Albedo	premenlivé - 0,36 až 0,39
Povrchová teplota - min - priemer - max	— ~ -220 °C, tj. ~ 53 K —
Charakteristiky atmosféry
Atmosferický tlak	nemerateľný (<0,011 Pa)
Zloženie atmosféry
Vodná para ?	stopové množstvo

Cháron je mesiac trpasličej planéty Pluto. Ide o teleso zo skupiny plutín v Kuiperovom páse patriacich medzi transneptúnske telesá. Cháron bol pomenovaný po Cháronovi z gréckej mytológie, ktorý prevážal duše mŕtvych do podsvetia, ktorému vládol boh Pluto (Hádés). Vzhľadom k tomu, že nie je oveľa menší ako planéta samotná, hovorí sa často o tejto dvojici telies ako o dvojplanéte.

[úprava] Objav mesiaca

Cháron objavil 22. júna 1978 americký astronóm James Christy, pracujúci v tom čase na Americkom námornom observatóriu (U. S. Naval Observatory, USNO) vo Washingtone, DC, pri podrobnej prehliadke zväčšených snímok Pluta a jeho okolia, ktoré boli vyhotovené v priebehu niekoľkých predchádzajúcich mesiacov. Všimol si pritom slabú hviezdu, ktorá sa periodicky na snímkach objavovala a premiestňovala sa. Z toho usúdil, že môže ísť o dovtedy neznámeho spoločníka Pluta. Najstaršie snímky, na ktorých bolo toto teleso pri systematickom prehľadávaní archívu snímok zachytené, boli vyhotovené 29. apríla 1965, ale vtedy to uniklo pozornosti.

Teleso dostalo provizórne označenie S/1978 P 1. Po potvrdení jeho existencie objaviteľ pre neho navrhol meno Cháron, ktoré bolo schválené Medzinárodnou astronomickou úniou (IAU) v roku 1985. Okrem toho nesie tiež definitívne označenie Pluto I; význam tohto označenia sa zvýšil v roku 2005, keď boli objavené ďalšie dva mesiace Pluta (Hydra (S/2005 P 1) a Nix (S/2005 P 2)).

[úprava] Popis mesiaca

Pluto a Cháron

Cháronov priemer je podľa posledných meraní približne 1212 km v priemere a vďaka tejto svojej veľkosti sa sformoval do takmer guľového tvaru. Jeho povrch s rozlohou 4,56 mil. km² je pravdepodobne pokrytý vodným ľadom, na rozdiel od Pluta, pokrytého inovaťou tuhého dusíka.

Rotácia Chárona okolo vlastnej osi je viazaná, podobne ako rotácia nášho Mesiaca a jej perióda teda zodpovedá perióde obehu mesiaca okolo spoločného ťažiska sústavy Pluto–Cháron, t.j. približne 6,4 dňa. Spôsobilo to dlhodobé pôsobenie slapových síl, ktoré spomalilo rotáciu obidvoch telies, takže obe vykazujú viazanú rotáciu. Ukazoval by preto pozorovateľovi na planéte stále rovnakú stranu, ale tiež obyvateľ Cháronu by videl stále iba jednu pologuľu Pluta. Dynamika sústavy tejto dvojplanéty umožnila veľmi presne určiť jej súhrnnú hmotnosť. Hmotnosti jednotlivých telies, Pluta a Chárona, bolo možné presnejšie určiť až na základe rozboru pohybu dvoch nových malých mesiacov Pluta.

Priemer Chárona bol najskôr odhadovaný z jeho pravdepodobného albeda, ale v období od roku 1985 do roku 1990, keď sa Zem nachádzala v rovine obehu Chárona okolo Pluta, dochádzalo k pravidelným vzájomným zákrytom obidvoch telies pozorovateľným zo Zeme, čo veľmi zlepšilo znalosť rozmerov obidvoch telies. V tom čase sa podľa rôznych meraní odhadoval priemer Chárona v rozmedzí od 1182 do 1256 km. Dňa 11. júla 2005 došlo k zákrytu slabej hviezdy C313.2 hviezdnej veľkosti 14^m v súhvezdí Hada (Serpens Cauda) Cháronom. Tento jav bol pozorovateľný z Južnej Ameriky, kam boli vyslané za týmto účelom tri expedície, ktoré využili celkom osem rôznych ďalekohľadov na piatich observatóriách. Výsledkom bolo výrazné spresnenie hodnoty priemeru na 1212±3 km. Okrem toho sa na základe porovnania výsledkov medzi observatóriami zdá, že na jednom mieste povrchu Chárona sa môže nachádzať depresia s hĺbkou až 8 km. Sledovanie priebehu začiatku a konca zákrytu neodhalilo merateľnú prítomnosť atmosféry; vzhľadom na citlivosť prístrojov možno odvodiť, že tlak atmosféry pri povrchu tohto mesiaca neprevyšuje 11 mPa.

Hmotnosť Chárona je približne osmina hmotnosti Pluta. Pri dobrej znalosti veľkosti Chárona bolo možné vypočítať aj jeho priemernú hustotu, ktorá je 1,63 g/cm³. Je teda asi o 20 % nižšia, ako priemerná hustota Pluta. Z toho vyplýva, že teleso mesiaca je tvorené z 55±5 % kremičitanových hornín a 45±5 % ľadu (zmrznutej vody a iných tekutých látok). Je teda typickým predstaviteľom transneptúnskych telies.

[úprava] Vznik Chárona

Kruhová dráha Chárona okolo ťažiska sústavy dvojplanéty robí možnosť, že je zachyteným telesom, veľmi nepravdepodobnú. Počítačové simulácie, ktoré publikoval v roku 2005 Robin Camp, ukazujú na reálnu možnosť, že Cháron vznikol ako dôsledok zrážky Pluta pred 4,5 miliardami rokov s väčším telesom z Kuiperovho pásu. Trosky, vyvrhnuté z povrchu Pluta pri samovražednom dopade toho telesa sa spolu s jeho pozostatkami stali materiálom, z ktorého potom akréciou vznikol Cháron. Chybou na kráse tejto teórie je, že podľa nej by mal Cháron obsahovať menej tekutých zložiek ako Pluto, ale porovnanie stredných hustôt obidvoch telies vedie k opačnému záveru. Preto sa veľa astronómov prikláňa k druhej teórii, podľa ktorej v priebehu záchytu Chárona Plutom došlo k ich dotykovej kolízii, pričom energia zrážky spôsobila ich čiastočné ochudobnenie o tekuté látky, ale nebola dostatočná na to, aby ich rozbila na drobné úlomky.

[úprava] Kozmický prieskum

Cháron zatiaľ nebol preskúmaný zblízka žiadnou kozmickou sondou. Dňa 19. januára 2006 bola vypustená sonda New Horizons, ktorá by mala preskúmať Pluto a Cháron v roku 2015.