Saturn
Z Wikipédie
Iné významy slova Saturn pozri: Saturn (rozlišovacia stránka) |
|
|---|---|
| Elementy dráhy (Epocha 2000.0) |
|
| Vzdialenosť od Slnka | 1 426,9 mil. km |
| Obvod dráhy | 8,958 Tm (59,879 AU) |
| Excentricita (e) | 0,054 150 60 |
| Perihélium (q) | 1 349 467 375 km |
| Afélium (Q) | 1 503 983 449 km |
| Doba obehu (P) | 10 756,1995 d |
| Synodická doba obehu | 378,10 d |
| Priemerná obežná rýchlosť | 9,639 km/s |
| Maximálna obežná rýchlosť | 10,183 km/s |
| Minimálna rýchlosť | 9,137 km/s |
| Sklon dráhy (i) | 2,484 46° |
| Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 113,715 04° |
| Argument perihélia (ω) | 338.716 90° |
| Počet satelitov | 56 potvrdených |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Rovníkový priemer | 120,536 km |
| Povrch | 4,27×1010 km² |
| Objem | 8,27×1014 km³ |
| Hmotnosť | 5,6846×1026 kg |
| Hustota (ρ) | 0,6873 g/cm³ |
| Gravitácia na povrchu | 8,96 m/s² |
| Úniková rýchlosť | 35,49 km/s |
| Rotačná perióda | 0,449 375 d (10 h 47 min 6 s) |
| Rýchlosť rotácie | 9,87 km/s (35 500 km/h) |
| Sklon osi rotácie | 26,73° |
| Rektascenzia severného pólu |
40,59° (2 h 42 min 21 s) |
| Deklinácia | 83,54° |
| Albedo | 0,47 |
| Priemerná povrchová teplota | 82-143-? K |
| Atmosféra | |
| Zloženie atmosféry | vodík > 93% hélium > 5% metán 0,2% vodná para 0,1% amoniak 0,01% etán 0,0005% fosfín 0,0001% |
| Atmosférický tlak | 140 kPa |
Saturn je šiesta planéta Slnečnej sústavy, druhá najväčšia z planét. Je známa i z prehistorického obdobia.
Obsah |
[úprava] História
Galileo Galilei prvý pozoroval neobvyklý tvar planéty. Nedokázal však rozlíšiť, že ide o prstenec a predpokladal, že ide o trojplanétu. K záveru, že ide o prstence okolo planéty prišiel až Christian Huygens (1659).
[úprava] Pozorovanie na nočnej oblohe
Saturn býva na nočnej oblohe veľmi dobre pozorovateľný aj voľným okom, je takmer tak jasný ako Jupiter.
[úprava] Opis telesa
Saturn je druhou najväčšou planétou Slnečnej sústavy. Vďaka prstencom ho mnohí považujú za jeden z najkrajších objektov vo vesmíre. Patrí medzi veľké planéty, podobá sa Jupiteru. Je to z veľkej časti plynné teleso, zložené prevažne z vodíka. Je ľahší ako voda, má iba 0,7 násobok jej hustoty. Saturn má spomedzi všetkých planét Slnečnej sústavy najmenšiu hustotu (690 kg/m3).
Aj vďaka tomu a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou. Jeho rovníkový priemer je asi o 10% väčší ako polárny priemer (rovníkový priemer je 120 660 km, polárny priemer je 98 000 km). Možným vysvetlením tohto javu je rýchla rotácia a skôr tekutá ako pevná fáza vodíka v jadre, ktorá sa za vnútorných tlakov nezmení až do teploty 7 000 K. Sklon osi rotácie voči obežnej dráhe má veľký význam z hľadiska viditeľnosti Saturnovho prstenca.
[úprava] Ročné obdobia na Saturne
Na Saturne nastáva leto, keď je naklonený k Slnku tak, že je Slnko v rovine s prstencami Saturnu a lúče dopadajú na povrch pod menším uhlom ako v zime. Tieto dve ročné obdobia sa na Saturne striedajú približne raz za 15 rokov.
[úprava] Prstence
Pôvodne boli známe jedine Saturnove prstence a planéta Saturn bola týmito prstencami význačná. Až v roku 1977 boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú však výrazne jasnejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Sú tvorené množstvom drobných čiastočiek (veľkosti prachu, či väčšie s rozmermi desiatok metrov, niekedy aj kilometrov). Celkovo sa delia smerom od planéty na D C B A F G E.
[úprava] Zloženie
Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75% vodíka a 25% hélia so stopami metánu, vody a amoniaku, podobne ako pôvodná hmlovina, z ktorej vznikli všetky planéty. Jadro je z kovového vodíka (je tu tak veľký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi 12 000 K.
Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla.
[úprava] Mesiace
Saturn má v súčasnosti objavených a pomenovaných 31 mesiacov. Okrem nich evidujeme množstvo ďalších drobných satelitov s provizórnymi označeniami. Najväčším a najvýznamnejším mesiacom Saturna je Titan s polomerom 2 575 km a vlastnou, veľmi hustou atmosférou. Existujú na ňom metánové a etánové jazerá. Sonda Huygens tiež našla riečny systém, ktorý sa skladá zo zhruba 15 veľkých riek a ich menších prítokov.
Druhý najväčší mesiac Saturna je Rhea. Skladá sa z vodného ľadu a má kamenné jadro. Medzi zaujímavé mesiace patrí aj Enceladus, na ktorom sa prejavuje geologická aktivita, pričom sopky namiesto magmy chrlia vodu.
[úprava] Horúca škvrna na Saturne
Astronómovia NASA, ktorí pracujú s teleskopom Keck I na Hawaii teraz detailne skúmajú „horúcu škvrnu“ nachádzajúcu sa v blízkosti južného pólu planéty Saturn.
Nové infračervené snímky sú historicky najpresnejším meraním teploty na Saturne zo Zeme, a na južnom póle planéty ukazujú žeravý „polárny vír“. Ide o prvý prípad žeravej polárnej čiapočky v slnečnej sústave, je to najteplejšie miesto na planéte.
Polárny vír je dlhodobo pretrvávajúca oblasť, oblasť ovplyvňujúca počasie na planéte vo veľkej oblasti a tento jav môžeme prirovnať k jetu v hornej atmosfére Zeme.
Polárne víry na Zemi, Jupiteri, Marse a Venuši sú chladnejšie než ich okolie. Nové snímky vyhotovené na W. M. Keck Observatory však po prvýkrát v histórii ukazujú polárny vír, ktorý je oveľa teplejší než okolie. Neobvyklá je celá teplejšia kompaktná oblasť na póle planéty.
Meteorológovia už zaznamenali náhle oteplenie pólu, ale na Zemi je tento efekt len veľmi krátkodobý. Oproti tomu na Saturne sa jedná o dlhodobý jav.
Dáta pre toto pozorovanie boli získané v obrazovom móde prístroja Keck, ktorý sa nazýva Long Wavelength Spectrometer. Snímku exponovali 4. 2. 2004 Orton a Dr. Padma Yanamandra-Fisher, čo sú spoluautori a vedeckí pracovníci z JPL.
Hádankou nie je, že južný pól Saturnu je horúci. Je po 15 rokov neustále osvetľovaný slnečným svetlom a teraz sa nachádza v období po slnovrate (slnovrat nastal koncom roku 2002). Neočakávané však je, že na šírke 30° od južného pólu je tak výrazná hranica teplého polárneho víru a veľmi horúcej „špičky“ presne na póle.
[úprava] Sondy
Ako prvá navštívila planétu sonda Pioneer 11, neskôr dvojica Voyager 1 a 2. V roku 2004 dorazila k Saturnu sonda Cassini, od ktorej sa oddelil modul Huygens, ktorému sa podarilo úspešne pristáť na Saturnovom mesiaci Titan a viac než hodinu z neho posielal údaje späť na Zem. Sonda Cassini pokračuje v skúmaní Saturnu ako aj jeho mesiacov z obežnej dráhy.
| Prirodzené satelity Saturnu (56 + 3 nepotvrdené*) uprav |
|---|
|
(1-10) Pan | Daphnis | Atlas | Prometheus | S/2004 S 6* | S/2004 S 4* | S/2004 S 3* | Pandora | Epimetheus a Janus (11-20) Mimas | Methone | Pallene | Enceladus | Tethys | trójania Telesto a Calypso | Dione | trójania Polydeuces a Helene (21-30) Rhea | Titan | Hyperion | Japetus | Kiwiuq | Ijiraq | Phoebe | Paaliaq | Skathi | Albiorix (31-40) S/2004 S 11 | Erriapo | Siarnaq | S/2006 S 8 | Tarvos | S/2006 S 4 | S/2004 S 19 | Mundilfari | S/2004 S 13 | S/2004 S 17 (41-50) S/2006 S 6 | S/2004 S 15 | S/2006 S 1 | Narvi | S/2004 S 10 | Suttungr | S/2004 S 12 | S/2004 S 18 | S/2004 S 7 | S/2004 S 9 (51-59) Thrymr | S/2004 S 14 | S/2006 S 3 | S/2004 S 8 | S/2004 S 16 | S/2006 S 7 | S/2006 S 2 | Ymir | S/2006 S 5 |
| Slnečná sústava |
| Slnko |
| Merkúr | Venuša | Zem (Mesiac) | Mars | Jupiter | Saturn | Urán | Neptún |
| Ceres | Pluto (Cháron) | Eris |
| planétky | kométy | mesiace | Kuiperov pás | transneptúnske telesá | Oortov oblak | slnečný vietor |
