Edmund Burke
Z Wikipédie
| Edmund Burke | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 12. január 1729 Dublin, Írsko |
| Úmrtie | 9. júl 1797 Beaconsfield, Anglicko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Edmund Burke (* 12. január 1729, Dublin – † 9. júl 1797, Beaconsfield) bol írsky filozof, štátnik a teoretik politiky, zakladateľ intelektuálneho konzervatizmu, nazývaný aj otec konzervatizmu.
(Reflections on the Recent Revolution in France (1790)): revolúcia je zlom, a to nielen preto, že je násilím, ale aj preto, že nevyhnutne vedie k uchopeniu moci tými, ktorí ju nedokážu ani harmonicky využiť, ani nie sú schopní pokojne sa jej zriecť. I reformy sú nebezpečné, ak sa doťahujú do radikálnych extrémov, pretože tieto extrémy môžu napokon nastoliť spoločenské usporiadanie, ktorému ľudia nebudú ani rozumieť, ani ich nebudú prijímať. Kontinuita je nevyhnutná, aby hodnoty, ktoré motivujú dnes naše konanie, boli zrozumiteľné a realizovateľné v budúcnosti: v tomto zmysle teda treba „reformovať, aby sa zachovávalo“.
- verí v transcendentálny poriadok, ktorý vznikol pred človekom a takisto ho aj prežije
- spoločnosť je zjednotená mravnou väzbou medzi mŕtvymi, živými a ešte nenarodenými
- všetci musia rešpektovať ,,veľký zákon zmeny", zmeny však musia byť umiernené a usmerňované
- cieľom zmien je ešte lepšie uchovať pôvodný poriadok
- prijateľné sú len zmeny výsledkom všeobecne pociťovanej potreby a musia rešpektovať kontinuitu
- úlohou štátu je oprašovať a opravovať odveký poriadok
- schopnosť reformovať sa má spájať so schopnosťou zachovávať
- schopný politik má vykonávať reformy tak aby zmena prebiehala v takmer nepozorovateľných krokoch, aby sa zachovala duchovná kontinuita a predišlo ťažkostiam spojeným s rýchlou transformáciou
- dejiny sú dôsledkom božích zámerov
- tradície, predsudky a zvyky sú božou vôľou, ktorú ľuďom implantoval počas dejinných skúseností
- človek má určené fixné miesto
- svetský poriadok je odvodený od božieho poriadku, je súčasťou veľkej duchovnej hierarchie a človek teda nemá nárok meniť ho
- prozreteľnosť naučila ľudstvo v tisícročných skúsenostiach tradíciám
- podstata konzervizmu spočíva v zachovávaní mravných tradícií ľudstva
- odmietal rozum ako slabý a zradný nástroj, preto ľudia potrebujú zvyky, predsudky a tradície
- zvyky a tradície sú síce múdrosťou neštudovaných, ale vychádzajú z prastarého jadra ľudstva
- najviac prívržencov mal na vidieku - odmietal silný individualizmus, pretože človek musí mať pocit príslušnosti ku sociálnej komunite (rodine, cirkvi, obci)
- sociálne komunity nie sú výtvorom človeka
- spoločnosť je nesmrteľná bytosť a duchovná hodnota, a človek je predurčený žiť v nej
- prirodzené práva odvodzuje od zvykového anglického práva a z kresťanskej náuky
- účasť na správe štátu nie je prirodzeným ľudským právom, odvodzuje ho od vlastníctva
- medzi prirodzené ľudské práva nepatrí spoločenská a politická rovnosť, hierarchia je prirodzeným rámcom
- jediná prirodzená je rovnosť mravná
- aristokracia je prirodzená
- podmienkou slobody je osobné vlastníctvo
- neodmieta autoritu ako to robí liberalizmus, pretože ľudia sú od prírody skazení a zvyky s tradíciami ich nedokážu dostatočne ovládať, preto sú autorita a zákony nevyhnutné
- sféra vplyvu štátu zahŕňa všetko, čo súvisí s kontinuitou spoločnosti
- právo ako vôľa štátu musí byť vyjadrením vôle spoločnosti, preto k vytvoreniu právnych pravidiel nepostačuje individuálna sloboda
- zdrojom legitimity štátu sú občianske záväzky, nie ochrana jednotlivca pred ujmou
- sloboda nie je absolútna hodnota, je podriadená vyššej hodnote, autorite etablovanej vlády
- štát je bohom ustanovená inštitúcia ako výsledok historického procesu a tradícií
- zdrojom legitimity, je zavedená zvyklosť, ústavy sú tiež iba spodobením zavedených zvyklostí a zásad života, viď USA
- odmietal despociu ako aj všeobecné volebné právo
- demokracia sa ľahlo môže stať vládou darebákov
Burke sa snažil zlúčiť whigovský princíp slobody s toryovským princípom poriadku.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
