Extrasolárna planéta
Z Wikipédie
Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.
Hoci existencia extrasolárnych planét bola predpokladaná už dávno, neexistoval spôsob, ako ich existenciu dokázať. Existenciu extrasolárnych planét predpokladal napríklad už Immanuel Kant. V jeho dobe ani dlho potom však ich existenciu nebolo možné overiť. Úplne prvou objavenou exoplanétou bol objekt obiehajúci pulzar B1257+12. Objavil ju poľský astronóm Alex Wolszczan už v roku 1992. Prvé planéty obiehajúce okolo hviezd hlavnej postupnosti boli objavené až v 90tych rokoch 20. storočia. Prvou objavenou exoplanétou obiehajúcou plazmovú hviezdu bola planéta obiehajúca hviezdu 51 Pegasi objavená v roku 1995. Objav extrasolárnych planét viedol k otázke, či na nich môže existovať mimozemský život.
Keďže nijaká planéta nežiari vlastným svetlom a všetky iba odrážajú svetlo svojich materinských hviezd, extrasolárne planéty majú veľmi malú jasnosť dosahujúcu rádovo miliardtiny jasnosti svojej hviezdy. Preto súčasnými prístrojmi extrasolárne planéty nie sú a nemôžu byť vizuálne pozorované. Všetky metódy ich objavovania sa zakladajú výlučne na pozorovaní materskej hviezdy. Oveľa ľahšie možno aj vizuálne pozorovať protoplanetárne disky - disky, z ktorých sa extrasolárne planéty tvoria.
Väčšina objavených extrasolárnych planét je veľmi veľká. Niektoré už ležia na hranici medzi hnedým trpaslíkom a planétou. Mnohé obiehajú svoje hviezdy po veľmi blízkych dráhach. Pre svoju veľkosť a blízkosť k materskej hviezde dostali tieto objekty prezývku „horúce Jupitery“. Obežné dráhy exoplanét sú väčšinou veľmi excentrické (pritom obežné dráhy planét Slnečnej sústavy sú takmer kruhové) a exoplanéty sa môžu nachádzať aj v dvoj- alebo viachviezdnych systémoch.
Obsah |
[úprava] Metódy objavovania extrasolárnych planét
[úprava] Zatmenie materskej hviezdy
Keď (veľká) planéta prechádza popred hviezdu, spôsobí nepatrný pokles jej jasnosti. Tento pokles jasnosti možno merať a vyvodiť z neho existenciu exoplanéty. Pri tejto metóde je však nutné, aby rovina obehu planéty ležala presne v rovine zorného uhla pozorovateľa.
[úprava] Gravitačná šošovka
Keď exoplanéta prechádza popred hviezdu, môže naopak zväčšiť jej jasnosť ohybom jej svetla svojím gravitačným poľom. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, rovina obehu planéty musí ležať presne v rovine zorného uhla pozorovateľa.
[úprava] Gravitačný vplyv na dráhu hviezdy
Táto metóda platí len pre objavovanie dostatočne hmotných planét, ktoré svojou gravitáciou spôsobujú viditeľný obeh hviezdy okolo jej ťažiska. Tento obeh sa prejavuje zmenou dráhy materskej hviezdy, pokiaľ sa na sústavu pozeráme pod veľkým uhlom, alebo Dopplerovým javom, keď planéta obieha viac-menej v rovine zorného uhla.
[úprava] Zmeny v spektre hviezdy
Ak sa v spektre hviezdy v pravidelných intervaloch nečakane zjavia spektrálne čiary molekúl, je takmer isté, že ju obieha neviditeľný spoločník.
[úprava] Detekcia tepelnej emisie
Táto metóda sa zakladá na detekovaní infračerveného žiarenia vychádzajúceho z planéty.
[úprava] Najnovšie objavy
V júni 2005 bola pri hviezde Gliese 876 objavená prvá extrasolárna planéta veľkosti a zloženia porovnateľného so Zemou. Dovtedy boli všetky pozorované planéty prevažne plynní obri typu Jupiter. ďalšou zaujímavou planétou je planéta HD 209458b (obežnica hviezdy HD 209458) s menom Osiris. V atmosfére tejto planéty veľkej ako Jupiter sa nachádza kyslík, sodík a uhlík. Jednou z našich najbližších planetárnych sústav je sústava okolo hviezdy Epsilon Eridani, aj keď sú nepriame dôkazy existencie planéty aj pri našom druhom najbližšom hviezdnom systéme: Pri Barnardovej hviezde.
K 2. októbru 2006 bolo objavených 208 exoplanét.
[úprava] Externé odkazy
