Urán (planéta)
Z Wikipédie
Elementy dráhy (Epocha 2000.0) |
|
---|---|
Vzdialenosť od Slnka | 2 870,9 mil. km |
Obvod dráhy | 18,029 Tm 120,515 AU |
Excentricita (e) | 0,047 167 71 |
Perihélium (q) | 2 735 555 035 km 18 286 055 96 AU |
Afélium (Q) | 3 006 389 405 km 20,096 471 90 AU |
Doba obehu (P) | 30 707,4896 d (84,07 a) |
Synodická doba obehu | 369,65 d |
Priemerná obežná rýchlosť | 6,795 km/s |
Maximálna obežná rýchlosť | 7,128 km/s |
Minimálna rýchlosť | 6,486 km/s |
Sklon dráhy (i) | 0,769 86° |
Dĺžka výstupného uzla (Ω) | 74,229 88° |
Argument perihélia (ω) | 96,734 36° |
Počet satelitov | 27 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Rovníkový priemer | 51 118 km |
Povrch | 8,084×109 km² |
Objem | 6,834×1013 km³ |
Hmotnosť | 8,6832×1025 kg |
Hustota (ρ) | 1,318 g/cm³ |
Gravitácia na povrchu | 8,69 m/s² |
Úniková rýchlosť | 21,29 km/s |
Rotačná perióda | −0,718 33 d (17 h 14 min 24 s) |
Rýchlosť rotácie | 2,59 km/s (9 320 km/h) |
Sklon osi rotácie | 97,77° |
Rektascenzia severného pólu |
77,31° (5h 9min 15s) |
Deklinácia | +15,175° |
Albedo | 0,51 |
Priemerná povrchová teplota | 59-68-? K |
Atmosféra | |
Zloženie atmosféry | vodík 83% hélium 15% metán 1,99% amoniak 0,01% etán 0,00025% acetylén 0,00001% |
Atmosférický tlak | 120 kPa |
Urán je siedma planéta Slnečnej sústavy, tretia najväčšia.
Obsah |
[úprava] Základná charakteristika
Urán je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy.
Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. Podobne ako Saturn, aj plynný Urán je obria planéta so sústavou prstencov. Urán ako jediná z planét má extrémne veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka, i keď dosiaľ nie je uspokojivé vysvetlenie, prečo má tak extrémny sklon osi. Je takmer kolmo sklonený. Na každom póle je 42 rokov deň a rovnako dlho noc.
Urán býva väčšinou pozorovateľný aj voľným okom či menším ďalekohľadom.
[úprava] Pomenovanie
Planéta niekoľkokrát zmenila pomenovanie: Herschel planétu pomenoval na počesť svojho kráľa „Georgium Sidus“, neskôr sa nazývala Herschel. Terajšie meno Urán navrhol Bode v súlade s pomenovaním ostatných planét podľa bohov antickej mytológie, ale názov sa začal používať až od polovice XIX. storočia.
[úprava] Atmosféra a povrch
Na rozdiel od prvých dvoch obsahuje jeho atmosféra menej vodíka (83% vodíka, 15% hélia a 2% metánu, ktorý nie je v kvapalnej forme, ale v plynnej). Povrch planéty je vytvorený čpavkovo-vodným oceánom, ktorý pokrýva celý povrch planéty. Pod týmto oceánom by sme mohli nájsť kovovo-kamenné jadro. Tieto informácie sú však skôr teóriou, pretože nie sme schopní preniknúť čpavkovo-vodným oceánom a pozrieť sa do stredu planéty.
[úprava] Prstence a mesiace
Ako všetky veľké planéty, aj Urán má okolo seba prstence. Avšak uvidieť pozemskými ďalekohľadmi vo viditeľnom svetle úzke prstence Uránu je nemožné. Prvý krát boli pozorované až v r. 1977, keď si astronómovia všimli neznáme prstence po zakrytí svetla hviezdy v pozadí. Predpokladá sa, že prstence sú mladšie ako 100 miliónov rokov. Mohli vzniknúť z trosiek po zrážke malého mesiaca s kométou alebo s objektom podobným asteroidu. Pravdepodobne sú tvorené kusmi ľadu a kameňmi, ktoré boli zachytené gravitačnou silou planéty. Ich stabilitu pomáhajú udržovať mesiace planéty.
Okolo planéty obieha zatiaľ 27 pomenovaných mesiacov. Desať ich objavila sonda Voyager 2. Názvy mesiacov sú podľa postáv zo Shakespeareových a E. A. Popeových diel.: Cordelia, Ophelia, Bianca, Cressida, Desdemona, Juliet, Portia, Rosalind, Belinda, Puck, Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon, Caliban, (97U1), Sycorax, (97U2), Setebos (S/1999 U1), Stephano (S/1999 U2), Prospero (S/1999 U3), Trinculo (S/2001 U1), Ferdinand (S/2001 U2), Francisco (S/2001 U3), Mab (S/2003 U1), Cupid (S/2003 U2), Margaret (S/2003 U3), Perdita (S/1986 U10)
[úprava] Zafarbenie
Metánom nasýtená atmosféra absorbuje slnečné svetlo vo vrchných vrstvách atmosféry červenú farbu. Preto sa táto planéta javí podstatne tmavšia a tým sa zlepšuje kontrast medzi inak pomerne jasnou planétou a normálne slabými prstencami. Urán vďaka pohlteniu červených zložiek svetla získava charakteristickú modrozelenú farbu.
[úprava] Sondy
Vzdialený Urán naposledy navštívila začiatkom roka 1986 kozmická sonda Voyager 2. Vďaka vyvíjajúcej sa pozorovacej technike však môžeme planétu pozorovať pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu takmer rovnako dobre ako pomocou sondy.
Prirodzené satelity Uránu (27) uprav |
---|
(1-10) Cordelia | Ophelia | Bianca | Cressida | Desdemona | Juliet | Portia | Rosalind | Cupid | Belinda (11-20) Perdita | Puck | Mab | Miranda | Ariel | Umbriel | Titania | Oberon | Francisco | Caliban (21-27) Stephano | Trinculo | Sycorax | Margaret | Prospero | Setebos | Ferdinand |
Slnečná sústava |
Slnko |
Merkúr | Venuša | Zem (Mesiac) | Mars | Jupiter | Saturn | Urán | Neptún |
Ceres | Pluto (Cháron) | Eris |
planétky | kométy | mesiace | Kuiperov pás | transneptúnske telesá | Oortov oblak | slnečný vietor |