134340 Pluto

Z Wikipédie

Iné významy pozri na stránke Pluto (rozlišovacia stránka).

**Pluto**

Elementy dráhy (Epocha 2000.0)
Vzdialenosť od Slnka	5 906 376 272 km 39,481 686 77 AU
Obvod dráhy	36,530 Tm 244,186 AU
Excentricita (e)	0,248 807 66
Perihélium (q)	4 436 824 613 km 29,658 340 67 AU
Afélium (Q)	7 375 927 931 km 49,305 032 87 AU
Doba obehu (P)	90 613,3055 d 248,09 a
Synodická doba obehu	366,73 d
Priemerná obežná rýchlosť	4 666 km/s
Maximálna obežná rýchlosť	6 112 km/s
Minimálna rýchlosť	3 676 km/s
Sklon dráhy (i)	17,141 75°
Dĺžka výstupného uzla (Ω)	110,303 47°
Argument perihélia (ω)	113,763 29°
Počet satelitov	3
Fyzikálne charakteristiky
Rovníkový priemer	2306±20 km
Povrch	1,795×10⁷ km²
Objem	7.15×10⁹ km³
Hmotnosť	(1,305±0.007)×10²² kg
Hustota (ρ)	2,03±0,06 g/cm³
Gravitácia na povrchu	0,58 m/s²
Úniková rýchlosť	1,2 km/s
Rotačná perióda	−6,387230 d (6d 9h 17m 36s)
Rýchlosť rotácie	47,18 km/h
Sklon osi rotácie	119,59° k rovine obehu 112,78° k ekliptike
Rektascenzia severného pólu	133,045±0,02° (8h 52min 11s)
Deklinácia	-6,145±0,02°
Albedo	0,49–0,66
Priemerná povrchová teplota	33-44-55 K
Atmosféra
Zloženie atmosféry	vodík, metán
Atmosférický tlak	0,3 Pa

134340 Pluto je trpasličia planéta slnečnej sústavy.

V minulosti bolo spravidla považované za 9. planétu, ale 24. augusta 2006 mu bolo toto označenie odňaté z dôvodu malých rozmerov, netypickej dráhy (výstrednosť, sklon k ekliptike) a objavov ďalších veľkých telies za dráhou Neptúna.

Medzi astronómami sa často špekuluje o tom, že Pluto by malo byť zaradené do skupiny tzv. transneptúnskych objektov (TNO). Ďalším argumentom na takéto zaradenie je i okolnosť, že jeho nízka priemerná merná hmotnosť ukazuje na to, že je zložené približne zo 70 % hornín a 30 % ľadu. Podľa dohody Medzinárodnej astronomickej únie v roku 1999 bolo Pluto formálne zaradené medzi planéty.

14. septembra 2006 (cca. 9:35) pridelila IAU Plutu katalógové číslo 134340, čím ho zaradila medzi planétky. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747.

Pluto a jeho mesiac Cháron

Obsah

1 Objavenie
2 Zaujímavosti týkajúce sa objavenia Pluta a objav Quaoar
3 Pôvod Pluta, mesiace, sondy
4 Atmosféra
5 Dráha
6 Externé odkazy

[úprava] Objavenie

Pluto bolo objavené 18. februára 1930 Clydom Tombaughom (objav bol oznámený 2. marca 1930). Vytýčil si úlohu objaviť deviatu planétu na základe nepravidelností v pohybe Neptúna. Neskôr sa ukázalo, že výpočty predpokladajúce existenciu takejto planéty boli chybné a Pluto bolo objavené iba náhodou, pretože je príliš drobné a nemôže spôsobovať merateľné výchylky v dráhe Neptúna.

[úprava] Zaujímavosti týkajúce sa objavenia Pluta a objav Quaoar

Nepravidelnosti obežnej dráhy siedmej planéty (Urán) a aplikácia Newtonových zákonov viedli k predpokladu, že za Uránom musí existovať nejaký veľký objekt. V dôsledku toho ôsma planéta – Neptún – bola objavená v roku 1846.

Nájdenie Pluta je však výsledkom omylu. Keď v druhej polovici 19. storočia astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúna, prekvapilo ich, že skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Preto aj za Neptúnom predpokladali existenciu ďalšej planéty, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky.

Pustili sa do prehľadávania oblohy. Významný kus práce odviedol Percival Lowell. Celé roky fotografoval oblohu, aby na fotografiách našiel neznámu deviatu planétu. V začatej práci pokračoval V. M. Slipher a za pomocníka si vybral Clyda W. Tombaugha, ktorému sa na začiatku roku 1930 podarilo na fotografiách nájsť hľadanú planétu. Dostala meno Pluto – podľa vládcu podsvetia a aj podľa prvých písmen mena spomínaného P. Lowella.

Lenže po desaťročiach pozorovaní a meraní sa ukázalo, že objavená planéta má priemer len 2 350 km a je príliš malá na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (väčšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. planéte X – až kým v rámci misie Voyager nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal, nemal žiadne výrazné odchýlky a tým pádom bol objav Pluta vyslovenou náhodou a žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúna. Na základe istých nepravideľností objektov TNO sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti Marsu.

No 1,6 miliardy kilometrov za Plutom objavili americkí astronómovia objekt s priemerom 1 280 kilometrov. Objav potvrdili zábery z Hubblovho teleskopu. Objekt dostal meno Quaoar podľa boha stvorenia v mytológii kalifornského indiánskeho kmeňa Tongva. Quaoar obehne okolo Slnka raz za 288 rokov, má desatinový priemer oproti Zemi a asi polovičný v porovnaní s Plutom. Išlo o najväčšie teleso, aké vedci v Slnečnej sústave objavili od objavenia Pluta v roku 1930, kým v roku 2004 nebol objavený 90482 Orcus. Michael Brown a Chadwick Trujillo z Kalifornského inštitútu technológie objavili tento objekt v tzv. Kuiperovom páse.

[úprava] Pôvod Pluta, mesiace, sondy

Malé rozmery Pluta (jeho priemer 2 350 km je menší ako priemer Mesiaca) do istej miery potvrdzujú predpoklad niektorých astronómov, ktorí sa domnievajú, že Pluto je bývalým mesiacom planéty Neptúnu, ktorý sa osamostatnil v dôsledku zrážky s iným telesom.

Okolo Pluta obiehajú tri mesiace. Najväčší z nich, nazvaný Cháron, bol objavený 22. júna 1978. Jeho priemer 1 200 km predstavuje takmer polovicu priemeru Pluta. Pluto a Cháron sa spolu otáčajú okolo jedneho ťažiska. Ich vzájomná vzdialenosť je 19531 km, pričom dráha Chárona je takmer dokonale kruhová. Tieto všetky atribúty spôsobili, že doba obehu a rotácie Chárona je totožná s dobou rotácie Pluta. V praxi to znamená, že Cháron je z Pluta pozorovateľný iba z jednej pologule a je vždy otočený k Plutu iba jednou stranou (privrátená strana) podobne ako pozemský Mesiac. V roku 2005 Hubblov teleskop objavil ďalšie dva mesiace, Nix a Hydra, ktorých existencia bola následne potvrdená ďalšími pozorovaniami.

Pluto zatiaľ nepreskúmala žiadna sonda a preto ho veľmi slabo poznáme. Jediné pozorovania, ktoré máme sú pozemské, prípadne z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST). Fotografie, ktoré máme k dispozícii, sú len veľmi neostré. Na základe snímok HST bola zostavená aj veľmi hrubá mapa povrchu planéty.

19. januára 2006 o 19:00 UT úspešne odštartovala z Mysu Cape Canaveral nosná raketa Atlas V (model 551; výr. č. AV-010) s raketovým ťahačom Star 48B, na ktorý bol pripojený drahocenný náklad určený na prieskum planéty Pluto – sonda New Horizons. Po niečo menej ako trištvrte hodine letu sa sonda New Horizons úspešne odpútala od Star 48B a začala svoj samostatný let ku planéte Pluto. Sonda New Horizons je prvou sondou, ktorá je určená na prieskum Pluta. Ak pôjde všetko podľa plánu, sonda navštívi Pluto (a jeho sústavu mesiacov) 15. júla 2015. Ak by došlo k zlyhaniu tejto výnimočnej sondy k planéte Pluto, je takmer isté, že by sa od prieskumu Pluta na veľmi dlhý čas upustilo. K Slnku sa opäť priblíži až v roku 2237.

[úprava] Atmosféra

Jeho veľmi riedka atmosféra sa skladá najmenej z 98 % dusíka N₂, so stopami metánu CH₄ (max. 0,3 %) a oxidu uhoľnatého; hustota, a teda aj tlak jeho atmosféry sa silne mení v závislosti na okamžitej vzdialenosti od Slnka.

[úprava] Dráha

Dráha Pluta je v rezonancii 3:2 s Neptúnom. Vďaka vysokej excentricite sa počas svojho putovania dostáva Pluto na dvadsať rokov bližšie k Slnku ako Neptún, naposledy v období rokov 1979-1999.