Pivo
Z Wikipédie
Pivo je kvasený, slabo alkoholický nápoj vyrábaný z obilného sladu, vody a chmeľu pomocou pivovarských kvasiniek.
Obsah |
[úprava] História
Keďže všetky látky obsahujúce sacharidy (cukor, škrob) podliehajú prirodzenému procesu kvasenia, je veľmi pravdepodobné, že pivu podobné nápoje boli objavené nezávisle viacerými kultúrami na svete. Nápoj podobný pivu poznáme pravdepodobne už z Mezopotámie. Za najstarší doložený dôkaz sa považuje 6 000 rokov stará sumerská tabuľka zobrazujúca ľudí, ako pijú slamkami nápoj zo spoločnej nádoby. Pivo sa spomína aj v Epose o Gilgamešovi a v 3 900 rokov starej sumerskej básni na oslavu patrónky pivovarníctva, bohyne Ninkasi.
[úprava] Pivovarníctvo na území Slovenska
Prvé tri kráľovské pivovary v bývalom Rakúsko-Uhorsku sa nachádzali v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Topoľčanoch a v Turdmenoch pri Balatone. O existencii týchto pivovarov sa zmieňuje listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274. Pivovarníctvo na Slovensku dosiahlo najväcší rozmach v období rokov 1620 až 1650. Pivo sa vtedy varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach na Slovensku. Najväčší úpadok pivovarníctva nastal od roku 1850, kedy boli zavedené vysoké dane za varenie piva. Dnes je na Slovensku len 15 pivovarov a varenie piva je v nich ohrozené napriek tomu, že produkujú zlatý mok, ktorý patrí medzi najlepšie na svete.
Varenie piva poznali starí Slovania už pri príchode na územie našej vlasti, u Slovanov v Potisí je jeho výroba doložená v 5. storočí. Vyrábalo sa zo pšeničného (slabé) a jačmenného (silnejšie) sladu. Doklady, ktoré pochádzajú z ranného feudalizmu, svedčia o tom, že pivo varili poddaní kláštora v Hronskom Beňadiku a nepochybne aj poddaní ďalších vrchností, šľachta, farári, kláštory. Neskôr sa výroba piva sústreďovala do vznikajúcich miest, právo na jeho varenie sa stalo jedných zo základných práv mešťanov.
V mestskom prostredí sa práce pri varení piva postupne diferencovali - vznikali špecializované remeslá - pivovarníci, ktorí piva varili, a sládkovia, ktorí pripravovali slad. Obe výrobné fázy si vyžadovali osobitnú starostlivosť, ktorá sa dala získať iba dlhoročnými skúsenosťami. V mestách sa právo variť pivo využívalo buď kolektívne - pivovary sa tu stali súčasťou mestského hospodárstva (Bratislava, Košice, Modra, Pezinok, Trenčín, Zvolen, Krupina, Brezno), alebo ho využívali jednotliví mešťania (Banská Bystrica, Prešov, Bardejov, Sabinov, všetky spišské mestá). Zvyčajne bolo stanovené poradie, kedy mohli jednotliví mešťania pivo variť a čapovať. Vlastníci práva variť pivo ho často nevyužívali, počet pivovarníckych domov sa postupne znižoval. Na vidieku patrilo varenie piva k regálnym právam šľachty. Začala ho využívať hlavne od 16. storočia ako jeden z významných zdrojov príjmov, v pivovaroch sa spracúvali prebytky jačmeňa, pšenice a podobne. Šľachta prenajímala pivovary vybudované na svojich majetkoch spolu s právom výčapu, väčšinou Židom. Pivo sa na základe starých privilégií a zvláštnych dohôd so zemepánmi varilo i v desiatkach poddanských mestečiek (Bytča, Ilava - tamojšie pivovary, založené v 16. storočí pretrvali do súčasnosti, Beluša, Gelnica, Dolný Kubín, Martin, Ružomberok, Rimavská Sobota, Žilina, Považská Bystrica, a iné). V súvislosti s rozvojom šľachtického pivovarníctva zemepáni od 16. stor. postupne obmedzovali a likvidovali varenie piva poddanými, na niektorých miestach sa však udržalo až do 19. storočia (napríklad v poddanských dedinách severného Tekova, v Bartošovej Lehôtke, Jastrabej, Prochoti, Ždani, Lovči, Hliníku nad Hronom, Horných Hámroch a ďalších). Pivovarnícke a sladovnícke cechy vznikali až v 16. - 18. storočí. (Bardejov 1587, Kežmarok pred 1589, Komárno, Košice, Bratislava, Trenčín, Žilina, Medzev, Hniezdne, Rožňava, Spišská Nová Ves, Spišské podhradie) V 40. rokoch 19. storočia bolo v Uhorsku 300 pivovarov, z ktorých väčšina pracovala na území Slovenska.
Spotreba i výroba piva bola však nízka. V 18. a začiatkom 19. storočia patrilo k najkvalitnejším a najznámejším Trenčianske pivo, ktoré plťami vozili aj na územie dnešného Maďarska, dobrú akosť dosahovalo aj Kežmarské pivo. V 2. polovici 19. storočia postupne vznikal pivovarský priemysel, výroba sa koncentrovala, malé výrobne a domáce varenie sa likvidovali. Do pivovarov boli zavádzané stroje, postupne sa prešlo na varenie parou a strojové chladenie. Rozvoj chémie dal výrobe piva pevný technologický základ. Malé, zastaralé, často stáročia existujúce pivovary zanikli. Konzum i výroba piva však ostali na Slovensku nízke. V roku 1919 sa na 1 obyvateľa Slovenska skonzumovalo ročne 14.4 l, v 1931 16.1 l, v 1937 13.7 l. Po vojne sa kvalita piva vyrábaného na Slovensku výrazne zvyšovala. Boli vybudované nové pivovarnícke kapacity. V roku 1978 spotreba piva dosiahla úroveň 107,1 l na 1 obyvateľa.
Roku 1960 bolo otvorené učňovské stredisko v Bratislave, 1964 OU pri pivovare a sladovni v Topoľčanoch. Odbor má vlastné výskumné pracovisko pre pivo a nealkoholické nápoje v Bratislave a vlastnú projekčnú zložku v Bratislave.
Na svete je približne 5000 pivovarov, v ktorých sa vyrába okolo 15000 značiek piva.
[úprava] Pivo ako súčasť kultúry
Pivo je ako alkoholický nápoj kontroverzným kultúrnym faktorom. V západnej civilizácii je jeho pitie relatívne tolerované. Pitie piva však tvorí veľký podiel na alkoholizme a tak je pitie piva pozorne a kriticky vnímané. Za pivárske národy sa stereotypne označujú Nemci a Česi. Naproti tomu za antityp pivára bývajú považovaní Francúzi, alebo Taliani, ktorým sa pripisuje skôr tradícia pitia vína. Pivo sa uplatňuje najmä v bežných a menej formálnych situáciách sociálneho styku. Látky obsiahnuté v chmelovej zložke podporujú relaxáciu. Preto sa pivo prednostne nehodí do situácií, vyžadujúcich istú mieru ostražitosti. Pivo je dominantným nápojom slangovo označovanej tzv.krčmovej kultúry.
[úprava] Pivárstvo na Slovensku
Hoci Slovensko nie je stereotypne označované za pivársku krajinu, pitie piva tu má pevnú tradíciu. Tradičné väzby s Českom, ako aj odveký nemecký kultúrny vplyv sú jednou z príčin, že pivo sa u nás pije bežne. Pivárstvo sa pritom miesi s tradíciou vinárstva v južných oblastiach, v severných oblastiach mu tradične konkuruje legálna, či ilegálna výroba pálenky. Napriek týmto faktom je hlavným nápojom v pohostinstvách práve pivo. Destiláty, či vína sú jeho sekundantmi.
[úprava] Zdroje
