Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Portál:Vedy o Zemi - Wikipédia

Portál:Vedy o Zemi

Z Wikipédie

Portál vied o Zemi
Zem - vrstvy

Vedy o Zemi (niekedy označované aj ako geovedy) je zastrešujúci pojem pre vedné disciplíny zaoberajúce sa vývojom, stavbou a zložením jednotlivých sfér Zeme. Členia sa na:

Interdisciplinárne vedy sú meteorológia, klimatológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a paleontológia.

Geovedný index (11. apríl - 1003 článkov)  
A B C Č D E F G H CH I Î J K L Ľ M N O P Q R S Š T Ť U Ú V W X Y Z Ž
Odporúčaný článok

Afrika je druhý najväčší a druhý najľudnatejší svetadiel - v oboch prípadoch po Ázii. S približne 30 370 000 km² (vrátane okolitých ostrovov) zaberá 6,0% zemského povrchu a 20,4% zemskej súše. 900 miliónov obyvateľov (2005) v 61 štátoch a závislých územiach tvorí viac ako 12 % svetovej populácie. Názov Afrika sa v západnej kultúre začal používať vďaka Rimanom, ktorý používali názov Africa terra - „zem kmeňa Afri“ - pre severnú časť tohto kontinentu, označovanú ako Provincia Afrika s hlavným mestom Kartágo (dnešné Tunisko).

Afri (mn. č., jedn. č. Afer) bol kmeň, pravdepodobne Berberi, ktorý sídlil v Severnej Afrike v okolí Kartága. Pôvod slova Afer môže súvisieť s fénickým `afar, prach, používaným tiež vo väčšine ďalších semitských jazykoch. Medzi ďalšie možné pôvody slova Afrika, ktoré sa často kladú za pravdepodobné, patria:

  • latinské slovo aprica znamenajúce "slnečný";
  • grécke slovo aphrike znamenajúce „bez chladu“. Toto vysvetlenie bolo navrhnuté historikom Leom Africanom (1488-1554), ktorý predpokladal, že k gréckemu slovu phrike (φρίκη, „chlad a hrôza“) bol pridaný záporný prefix „a-“, čo malo označovať zem bez chladu a hrôzy. Nakoľko k zmene výslovnosti ph na f došlo niekedy okolo 10. storočia, s veľkou pravdepodobnosťou je táto teória nesprávna.

Staroveká Afrika ležala západne od Egypta, kým pomenovanie Ázia označovalo Anatóliu a krajiny východne od nej. Egypt a Levanta mali v tom čase nejasné zadelenie medzi týmito dvoma časťami. Počas Perzskej ríše boli dávané skôr do súvisu s Áziou, kým definitívnu hranicu medzi Afrikou a Áziou nestanovil geograf Ptolemaios (85 - 165). Stala sa ňou Suezská úžina a Červené more. Prv než Európania skutočne spoznali rozľahlosť tohoto kontinent, dostal sa pojem Afrika do ich povedomia.

Svetadiel obklopuje Stredozemné more na severe, Indický oceán na východe až juhovýchode, Suezský prieplav na severovýchode a Atlantický oceán na západe. Približne v strede Afriku pretína rovník a prechádzajú ňou aj oba obratníky. Vzdialenosť od najsevernejšieho bodu, Ras ben Sakka v Tunisku (37°21' s), po najjužnejší, Strelkový mys v Južnej Afrike (34°50'00" j), predstavuje približne 8 000 km a od Kapverdských ostrovov na západe, 17°33'22" z, po Ras Hafun v Somálsku na východe, 51°27'52" v, približne 7 400 km.

Rozdelenie geovied

Ostatné - Geoinformatika - Geoštatistika - Geodézia

Kategórie

Ekológia - geodézia - geofyzika - geografia - geochémia - geológia - geologické procesy - geomorfológia - glaciológia - historická geológia - hydrológia - klimatológia - meteorológia - mineralógia - oceánografia - paleontológia - pedológia - petrológia - sedimentológia - seizmológia - sopky - speleológia - stratigrafia - vedy o Zemi - vulkanológia

Najnovšie články

Diagenéza · Zoznam minerálov B · Príkrov (geológia) · Adamit · Zoznam minerálov A · Zoznam minerálov · Jan Nepomuk Woldřich · Mogota · Hum · Polje · Závrt · Bogaz · Škrapy · Gašpar Mária gróf zo Šternberku · Radim Kettner · Hydrologické poradie · Ignimbrit · Rudolf Schwarz · Korund · Dravit · Linzor · Cerro del Leon · Kalomel · Delta (rieka) · Hustota vzduchu · Paniri · San Pedro (sopka) · Drumlin · Cerro del Azufre · Cerro Santa Isabel · Escala · Cerro Yumia · Ollagüe · Cerro San Augustín · Aucanquilcha · Olca-Paruma · Pampa Luxsar · Irruputuncu · Čierny fajčiar · Fylit

Vedeli ste, že...
  • Kaspické more spĺňa charakteristiku mora aj jazera?
  • prvý barometer zostrojil taliansky fyzik Evangelista Toricelli v roku 1643?
  • najstaršie časti zemskej kôry majú až 3,9 mld. rokov?
  • teplejšie obdobie medzi dvoma chladnejšími v ľadovej dobe sa nazýva interštadiál?
  • objem sladkej vody na Zemi je len 2,77 % z celkového objemu vody?
  • tektonické platne vo východnom Pacifiku sa od seba vzdaľujú rýchlosťou až 17,2 cm za rok (priemer je 5 cm ročne)?
Obrázok týždňa

Pôdny profil s vrstvou oxidov mangánu a železa z tureckej provincie Manisa.

Minerál mesiaca

Drúza ihličkových kryštálov antimonitu z Rumunska.

Zoznamy

Geológia

Glaciológia

  • Zoznam ľadovcov

Mineralógia a petrológia

Vulkanológia

Všeobecné

Správcovia portálu
Schéma usporiadania jednotlivých sfér Zeme  
Geosféra Magnetosféra Exosféra Atmosféra
Ionosféra Termosféra
Mezosféra
Hydrosféra Stratosféra
Biosféra Troposféra
Pedosféra Litosféra Zemská kôra
Pevninská kôra
Oceánska kôra
Vrchný plášť Najvrchnejší plášť Zemský plášť
Astenosféra
Hranica vrchný-spodný plášť
Spodný plášť
Vonkajšie jadro Zemské jadro
Vnútorné jadro
Geologická časová škála  
Eón (mil. rokov) Hadaikum
(4570-3800)
Archaikum
(3800-2500)
Proterozoikum
(2500-542)
Fanerozoikum
(542-dnešok)
Éra Eoarchaikum Paleoproterozoikum Paleozoikum
Paleoarchaikum Mezoproterozoikum Mezozoikum
Mezoarchaikum Neoproterozoikum Kenozoikum
Neoarchaikum
Potrebujeme tvoju pomoc
Dá sa inšpirovať aj paleontologickými, geologickými, vulkanologickými, mineralogickými, hydrologickými a meteorologickými výhonkami, ale najskôr asi:
  • vytvoriť články o jednotlivých disciplínach (červené more v rozdelení geovied).
Ostatné portály

Veda a technika


Astronómia · Biológia · Fyzika · Geografia · Chémia · Informatika · Matematika · Medicína · Geovedy

Život a spoločnosť


Divadlo · Film · História · Hudba · Literatúra · Ľudia · Pes · Politika

Wikimedia Commons ponúka multimediálny obsah k téme
Vedy o Zemi
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu