Astronómia:Odporúčané články
Z Wikipédie
[úprava] Tento rok
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52
[úprava] 1/2007
Tesná dvojhviezda je sústava dvoch veľmi blízkych hviezd, ktoré vzájomným gravitačným pôsobením deformujú svoj tvar.
Na povrchu samostatnej hviezdy je gravitačné pole konštantné, t. j. ekvipotenciálna plocha je sférická. Ekvipotenciálne plochy tesnej dvojhviezdy nemôžu byť sférické, lebo gravitačný potenciál jednej hviezdy interferuje s gravitačným potenciálom druhej hviezdy. Nesférický tvar zložiek tesnej dvojhviezdy sa nazýva elipticita tesnej dvojhviezdy. Tvar ekvipotenciálnych plôch v rámci problému dvoch telies (priamo aplikovateľný na problém tesnej dvojhviezdy) odvodil É. Roche. Prvá ekvipotenciálna plocha sa nazýva kritický povrch alebo Rocheova medza. Ak sú obidve zložky tesnej dvojhviezdy svojimi rozmermi pod Rocheovou medzou, ide o oddelenú dvojhviezdu. V tesnej dvojhviezde sa rýchlejšie vyvíja hmotnejšia zložka. Zväčšuje svoj objem dovtedy, kým nevyplní celý priestor obklopený Rocheovou medzou; potom sa hmota prenáša na menej hmotnú zložku cez vnútorný Lagrangeov libračný bod (L1).
[úprava] 2/2007
Fáza Mesiaca je tvar osvetlenej časti Mesiaca viditeľnej zo Zeme. Mení sa periodicky zmenou polohy Mesiaca pri pohybe okolo Zeme relatívne vzhľadom na Zem a Slnko.
Keď je Mesiac medzi Zemou a Slnkom (t. j. v konjunkcii), strana Mesiaca privrátená k Zemi nie je osvetlená a príslušná fáza Mesiaca sa nazýva nov. (Predtým sa ako nov označoval časový okamih, v ktorom bol úzky kosák pribúdajúceho mesačného disku prvý raz znovu pozorovateľný na západnej súmrakovej oblohe. Z toho sa odvodilo pomenovanie nový mesiac.) V nove sa ekliptikálna dĺžka Mesiaca rovná ekliptikálnej dĺžke Slnka. Vychádza a zapadá na oblohe približne v tom čase ako Slnko. Po 2 až 3 d po nove stáva sa viditeľným kosáčik Mesiaca. Viditeľnosť Mesiaca vo večerných hodinách sa postupne zväčšuje. Západ Mesiaca sa odďaľuje denne asi o 50 min.
[úprava] 3/2007
Jadro Galaxie nazývané aj Jadro Mliečnej cesty alebo galaktické jadro je oblasť okolo ťažiska Mliečnej cesty. Všetky objekty patriace do Mliečnej cesty obiehajú okolo jej jadra. V samotnom strede jadra sa pravdepodobne nachádza supermasívna čierna diera Sagittarius A*.
Veľkosť oblasti považovanej za jadro nie je v rôznych publikáciách jednotná. V najužšom zmysle sa za jadro považuje oblasť s priemerom zhruba 5 až 10 svetelných rokov, v širšom zmysle guľová oblasť s polomerom až 500 svetelných rokov. V najširšom zmysle ide o celú stredovú vydutinu.
Hustota objektov smerom k stredu Galaxie postupne rastie. V pomerne malom priestore galaktického jadra je nakopených množstvo hviezd, hviezdokôp, medzihviezdnej hmoty, nežiarivej hmoty, rádiových, röntgenových, infračervených zdrojov a pravdepodobne obria čierna diera. Slnečná sústava je od jadra Galaxie vzdialená asi 30 000 svetelných rokov.
[úprava] 4/2007
STS-51-L bola posledná misia raketoplánu Challenger. Cieľom misie bolo vypustenie komunikačnej družice TDRS-2 a astronomické pozorovania a experimenty. Raketoplán 73 sekúnd po štarte explodoval a nikto zo sedemčlennej posádky neprežil. Dovtedy nikdy nezahynulo až 7 osôb pri vesmírnom lete.
Ciele misie
Hlavným cieľom misie bolo vypustenie komunikačnej družice TDRS-B, ku ktorému malo dôjsť približne 6 hodín po štarte. Komunikačná družica ale nemala byť jediným nákladom vypusteným do vesmíru. V nákladovom priestore sa nachádzala taktiež družica Spartan/Halley, ktorú mal raketoplán na druhý deň letu vypustiť a počas piateho dňa letu zachytiť a uložiť späť do nákladového priestoru. Okrem toho mala posádka pozorovať a fotografovať Halleyovu kométu a vykonať mikrogravitačné experimenty. V náplni letu boli aj experimenty, ktoré pripravili študenti vysokých škôl a univerzít z celých Spojených štátov. Návrat na Zem sa predpokladal na začiatku siedmeho dňa letu, 6 dní a 34 minút po štarte.
V rámci programu Učiteľ vesmíru, ktorý vyhlásil prezident Ronald Reagan 27. augusta 1984 sa na palubu raketoplánu dostala aj učiteľka Christa McAuliffeová. Mala svojich žiakov vyučovať priamo z obežnej dráhy prostredníctvom televíznych prenosov. Označovali ju ako „prvý cestujúci do vesmíru“ a jej prítomnosť na palube budila mimoriadnu pozornosť. Vybrali ju z z viac než 11 000 záujemcov.
[úprava] 5/2007
Orlia hmlovina (známa aj ako M16 alebo NGC 6611) je mladá otvorená hviezdokopa v súhvezdí Had. Súvisí s difúznou hmlovinou alebo oblasťou H II známou pod názvom IC 4703. Táto oblasť vzniku hviezd je vzdialená asi 7000 svetelných rokov.
Hviezdokopa M16 je veľká otvorená hviezdokopa, ktorá obsahuje asi 55 hviezd medzi 8. až 12. magnitúdou, na jej pozorovanie sa odporúča ďalekohľad s objektívom vyše 6 cm. Leží vo vzdialenosti asi 8 000 svetelných rokov. Obklopuje ju hmlovina s rovnakým označením M16. V slovenčine sa hmlovina M16 nazýva Orlia hmlovina, v češtine Orlí hnízdo. Oba názvy sa vzťahujú na jej tvar. Táto hmlovina, len ťažko rozoznateľná v amatérskom ďalekohľade však na snímkach z Hubblovho vesmírneho teleskopu odkrýva úchvatný pohľad. Jasná oblasť je v skutočnosti okno do stredu väčšej tmavej obálky prachu.
[úprava] 6/2007
Hviezdy ľudia dlhé tisícročia považovali za stálice. K tomuto názoru dospeli kvôli tomu, že ich mali možnosť pozorovať iba počas nepatrného zlomku ich hviezdneho života. Ak by sme však začali vnímať čas v merítku života hviezd, zistili by sme pravý opak: životný cyklus hviezd je dynamický a často až neuveriteľne dramatický proces.
Hviezdy vznikajú z chladných a riedkych prachových a plynových mračien. Mračnom nemyslíme čosi ako pozemské oblaky, v skutočnosti sú tieto mračná nesmierne riedke a predstavujú lepšie vákuum, aké sme schopní na Zemi vytvoriť, ich hustota býva iba niekoľko atómov na centimeter kubický. Tieto mračná sa nazývajú tiež hviezdotvorné hmloviny. Ide prevažne o emisné hmloviny. Príkladom takých hmlovín, v ktorých vznikajú hviezdy, je Veľká hmlovina v Orióne, alebo Orlia hmlovina.
Jednotlivé molekuly tohto mračna na seba pôsobia gravitačnou silou, čo má za následok, že sa priťahujú a pomaly hýbu. Kvôli veľmi malej hmotnosti jednotlivých častíc a obrovským vzdialenostiam medzi nimi je to veľmi dlhodobý dej, ktorý však môže byť vonkajšími vplyvmi urýchlený. Napríklad sa môže stať, že popri takomto oblaku medzihviezdnej hmoty prejde nejaká hviezda a svojou gravitáciou spôsobí pohyb molekúl v mračne. Alebo v jeho blízkosti vybuchne supernova a tlaková vlna opäť mračno premieša. V oboch prípadoch sa dajú častice do pohybu a v miestach, kde sú zhluky najväčšie, utvoria sa jednotlivé gravitačné centrá, ktoré priťahujú ďalší materiál. Tieto gravitačné centrá sa nazývajú globuly. Ide o chladné a v porovnaní s okolitým priestorom husté tmavé prachoplynové hmloviny približne guľatého tvaru. Typickým príkladom globuly sú napríklad Thackerayove globuly v hmlovine IC 2944.
[úprava] 7/2007
V prvej polovici 20. storočia sa slovo vesmír (po anglicky universe) používalo na pomenovanie celého kontinua časopriestoru v ktorom existujeme, spolu so všetkou energiou a hmotou v ňom. O porozumenie vesmíru v najväčších možných mierkach sa snaží kozmológia, veda, ktorá vznikla z fyziky a astronómie. Počas druhej polovice 20. storočia viedol vznik pozorovacej kozmológie, tiež známej ako fyzikálna kozmológia, k rozdeleniu významu slova vesmír medzi pozorovacích kozmológov a teoretických kozmológov; tí prví opustili snahy pozorovať celé časopriestorové kontinuum, tí druhí sa o to stále pokúšajú v snahe nájsť najlogickejšie domnienky na vymodelovanie celého časopriestoru, navzdory extrémnym ťažkostiam v určení si empirických (založených na skúsenosti) obmedzení týchto špekulácií a vyhnúť sa tak skĺznutiu do metafyziky.
Pojmy známy vesmír, pozorovateľný vesmír alebo viditeľný vesmír sú často používané na opísanie časti vesmíru, ktorú môžeme vidieť alebo inak pozorovať. Tí, ktorí neveria v možnosť pozorovať celé kontinuum môžu používať pojem náš vesmír, odvolávajúc sa tak len na tú časť, ktorá je známa ľuďom.
Vesmír podľa mimogalaktickej astronómie je nestacionárny, prebieha v ňom ten istý evolučný proces. Vyvíjajú sa jednotlivé kozmické objekty a ich sústavy i celý vesmír v jeho najširších známych meradlách.
[úprava] 8/2007
Joviálna planéta alebo plynný obor je planéta, ktorá je svojou veľkosťou a zložením podobná Jupitera. V slnečnej sústave obiehajú Slnko štyri joviálne planéty: Jupiter, Saturn, Urán, Neptún. Názov je odvodený od rímskeho boha Jove, tiež známeho ako „Jupiter“. Tento názov mal vystihovať, že joviálne planéty sú podobné Jupiteru, no po nájdení významných odlišností medzi týmito planétami sa stal menej populárnym. V súčasnosti sa používa aj pre exoplanéty s hmotnosťou podobnou Jupiteru.
Nemá pevný povrch. Joviálne planéty dosahujú obrovské hmotnosti (do 80 M J), ale majú nízku hustotu. Jupiter a Saturn sú zložené prevažne z vodíka a hélia, zatiaľ čo Urán a Neptún majú menej týchto plynov a viac vody. Pravdepodobne obsahujú centrálne kamenné teleso (jadro), ktoré obklopuje mohutná vrstva vodíka. Majú rozsiahlu atmosféru, v ktorej sú obsiahnuté aj organické zlúčeniny. Prejavujú sa silným gravitačným a magnetickým poľom. Majú početné rodiny mesiacov a obklopujú ich prstence.
[úprava] 9/2007
Spirit (oficiálne: MER-A) je jedným z dvoch vozidiel misie Mars Exploration Rover americkej NASA. Spirit pristál na Marse 4. januára 2004 o 04:35 UTC. Jeho dvojča Opportunity úspešne pristálo na druhej strane Marsu 25. januára 2004.
Miesto pristátia: Columbia Memorial Station
Spirit pristál v kráteri Gusev okolo 10 km od stredu cieľovej pristávacej elipsy 14,5718° S ± 30 metrov zemepisnej šírky, longitude 175,4785° E ± 0,5 metra zemepisnej dĺžky [1]. Vozidlo, padáky, tepelný štít a niekoľko stôp po odraze sú viditeľné na obrázku urobenom sondou Mars Global Surveyor. Panoráma [2] ukazuje jemne zvlnený povrch, pokrytý malými kameňmi, s pohorím na horizonte vzdialenom asi 27 km. Riadiace stredisko misie MER pomenoval miesto pristátia „Columbia Memorial Station“, na pamiatku siedmich astronautov, ktorí zahynuli na palube raketoplánu Columbia. 27. januára NASA na pamiatku posádky Apollo 1 pomenovala tri vrchy severne od „Columbia Memorial Station“ ako Apollo 1 Hills. 2. februára bola, na počesť poslednej misie raketoplánu Columbia, pomenovaná skupina vrchov na východ od miesta pristátia ako Columbia Hills a sedem vrchov tohto pohoria ako Anderson, Brown, Chawla, Clark, Husband, McCool a Ramon. (NASA poslala tieto geografické názvy na potvrdenie do IAU.)
[úprava] 10/2007
Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je Zemi podobná planéta.
Má pevný povrch, relatívne nízku hmotnosť a vysokú hustotu, vysoký obsah železa a ťažkých kovov. V raných až neskorých obdobiach ich roztavené kovové jadro (zväčša zo železa a niklu) vytvára magnetické pole. Niekedy ich obklopuje atmosféra. Za určitých podmienok sú vhodné pre vznik života.
Hlavným predstaviteľom je planéta Zem.
NASA a ESA plánujú projekty Terrestrial Planet Finder („Vyhľadávač terestrických planét“) a Darwin, ktoré by mali umožniť detekciu extrasolárnych terestrických planét, čiže terestrických planét mimo našej slnečnej sústavy (tie, ktoré obiehajú iné hviezdy). Tri zatiaľ objavené zrejme terestrické exoplanéty obiehajú hviezdy Mu Arae, 55 Cancri a GJ 436. Všetky ostatné známe exoplanéty sú príliš veľké a pravdepodobne ide o plynné obry.
V slnečnej sústave obiehajú Slnko štyri terestriálne planéty. Sú to zároveň štyri planéty nachádzajúce sa najbližšie k Slnku: Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Najväčšia z nich je Zem, najmenší Merkúr, ktorý je zároveň aj najmenšou planétou slnečnej sústavy. Všetky štyri majú atmosféru, aj keď atmosféra Merkúra je veľmi riedka. Medzi terestrické objekty možno zaradiť aj niektoré veľké mesiace planét.
[úprava] 11/2007
Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.
Hoci existencia extrasolárnych planét bola predpokladaná už dávno, neexistoval spôsob, ako ich existenciu dokázať. Existenciu extrasolárnych planét predpokladal napríklad už Immanuel Kant. V jeho dobe ani dlho potom však ich existenciu nebolo možné overiť. Úplne prvou objavenou exoplanétou bol objekt obiehajúci pulzar B1257+12. Objavil ju poľský astronóm Alex Wolszczan už v roku 1992. Prvé planéty obiehajúce okolo hviezd hlavnej postupnosti boli objavené až v 90tych rokoch 20. storočia. Prvou objavenou exoplanétou obiehajúcou plazmovú hviezdu bola planéta obiehajúca hviezdu 51 Pegasi objavená v roku 1995. Objav extrasolárnych planét viedol k otázke, či na nich môže existovať mimozemský život.
Keďže nijaká planéta nežiari vlastným svetlom a všetky iba odrážajú svetlo svojich materinských hviezd, extrasolárne planéty majú veľmi malú jasnosť dosahujúcu rádovo miliardtiny jasnosti svojej hviezdy. Preto súčasnými prístrojmi extrasolárne planéty nie sú a nemôžu byť vizuálne pozorované. Všetky metódy ich objavovania sa zakladajú výlučne na pozorovaní materskej hviezdy. Oveľa ľahšie možno aj vizuálne pozorovať protoplanetárne disky - disky, z ktorých sa extrasolárne planéty tvoria.
Väčšina objavených extrasolárnych planét je veľmi veľká. Niektoré už ležia na hranici medzi hnedým trpaslíkom a planétou. Mnohé obiehajú svoje hviezdy po veľmi blízkych dráhach. Pre svoju veľkosť a blízkosť k materskej hviezde dostali tieto objekty prezývku „horúce Jupitery“. Obežné dráhy exoplanét sú väčšinou veľmi excentrické (pritom obežné dráhy planét Slnečnej sústavy sú takmer kruhové) a exoplanéty sa môžu nachádzať aj v dvoj- alebo viachviezdnych systémoch.
[úprava] 12/2007
John Herschel Glenn Jr. (* 18. júl 1921) je prvým americkým astronautom, ktorý trikrát obletel Zem na palube kozmickej lodi Mercury 6. V roku 1998 sa na palube raketoplánu Discovery (let STS-85) vydal podruhýkrát do vesmíru a vo svojich 77 rokoch sa tak stal najstarším človekom, ktorý sa zúčastnil kozmického letu. V rokoch 1975 až 1999 bol senátorom Amerického kongresu za štát Ohio.
Mladosť a kariéra v armáde
Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána. Po druhej svetovej vojne bol Glenn pridelený na základňu na Guamu a zúčastnil sa hliadkových misií nad severnou Čínou a v roku 1948 sa stal leteckým inštruktorom v meste Corpus Christi v Texase. Do Korejskej vojny bol poslaný ako člen letky VMF-311, kde bol jeho častým spolubojovníkom baseballista Ted Williams z Boston Red Sox, ktorý bol odvedený druhýkrát v priebehu desiatich rokov.
[úprava] 13/2007
90377 Sedna (2003 VB12) je transneptúnsky objekt objavené 14. novembra 2003 astronómami Mikom Brownom, Chadom Trujillom a Davidom Rabinowitzom pomocou teleskopu Samuela Oschina v observatóriu v Palomare na východ od San Diega. Meno pochádza z inuitského pomenovania bohyne Sedny, ktorá vládla všetkým moriam a oceánom. Priemer Sedny dosahuje až dve tretiny trpasličej planéty Pluto, čím patrí medzi najväčšie transneptúnske objekty. Sedna obieha okolo Slnka po veľmi výstrednej dráhe.
História
Teleso objavili 14. novembra 2003 astronómovia Mike Brown, Chad Trujillo a David Rabinowitz na observatóriu na Mt. Palomar v blízkosti mesta San Diego v Kalifornii (USA) v priebehu prehliadky neba ďalekohľadom Samuela Oschina, tj. Schmidtovou komorou s priemerom 1,22 m, vybavenou 160megapixelovou kamerou Yale-Palomar Quest. V tom čase sa objekt nachádzal vo vtedy rekordnej vzdialenosti približne 90 AU od Slnka; dnes bol tento rekord už prekonaný a v súčasnej dobe ho drží planétka 136199 Eris. Dodatočne bola Sedna objevená tiež na predobjavových snímkach, urobených už 25. septembra 1990.
[úprava] 14/2007
Veľká medvedica (Ursa Major, pôvodne Ursa Maior) je súhvezdie viditeľné počas celého roka na severnej pologuli. Inak sa volá Veľký voz. Veľký voz však nie je oficiálne súhvezdie, je iba asterizmom siedmych hviezd v súhvezdí Veľká medvedica, presnejšie jej zadnou časťou. Oje vozu je chvostom medveďa. Najznámejšie súhvezdie oblohy teda v skutočnosti vôbec nie je súhvezdím! Sedem najjasnejších hviezd súhvezdia pripomína tvar voza. Arabi v ňom videli karavánu tiav, Francúzi v ňom videli panvu, pre Angličanou bol pluhom. Číňania na oblohe videli večného byrokrata, ktorý obieha severný pól a za ním behajú so svojimi žiadosťami neúnavní žiadatelia. Rimania si zase v jeho siedmich hviezdach predstavovali voly, ktoré ťahajú okolo pólu grepeľ, starodávny pohonný mechanizmus. Národy v Mezopotámii, v severnej Ázii, Féničania, Peržania a Gréci videli v tomto súhvezdí podobu medveďa. Je podivné, že aj severoamerickí Indiáni prisudzujú tomuto zoskupeniu hviezd podobu medveďa. Nie je známe, č išlo o zhodu okolností alebo si pomenovanie so sebou Indiáni priniesli, keď sa sťahovali z Ázie do Ameriky cez Beringovu úžinu. V modernej americkej terminológii sa Veľký voz nazýva Veľká naberačka (Great Dipper).
[úprava] 15/2007
STS-116 bola misia raketoplánu Discovery, ktorá mala pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici ďalšiu časť priehradového nosníka P5, prepojiť hlavný elektrický systém stanice a vymeniť tretieho člena posádky (Thomasa Reitera za Sunitu Williamsovú).
Posádka
- Mark Polansky (2) - veliteľ - NASA
- William Oefelein (1) - pilot - NASA
- Robert Curbeam (3) - letový špecialista - NASA
- Christer Fuglesang (1) - letový špecialista - ESA Švédsko
- Joan Higginbothamová (1) - letový špecialista - NASA
- Nicholas Patrick (1) - letový špecialista - NASA
Iba štartuje:
- Sunita Williamsová (1) - posádka ISS - NASA
Iba pristáva
- Thomas Reiter (2) - posádka ISS - ESA Nemecko
v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Ciele letu Raketoplán Discovery má priviezť na ISS ďalšiu časť nosníka s označením ITS-P5. V porovnaní s nosníkom vynesenom pri predchádzajúcom lete Atlantis STS-115 sa jedná o oveľa menšiu časť. Dĺžka tejto časti nosníka je len 3 metre a jeho úlohou je oddeliť časti P4 a P5. Dalšou podstatnou úlohou tejto dvanásťdennej misie je prepojenie elektrických a chladiacich okruhov stanice z PVM-6 na PVM-4 (z nosníku ITS-P6 na nosník ITS-P4). Raketoplán tiež dovezie na ISS zásoby v module SpaceHab-SM a nového člena posádky Američanku Sunitu Lyn Williamsovú, ktorá vystrieda Nemca Thomasa Reitera. Naplánované sú tiež tri výstupy do otvoreného priestoru.
[úprava] 16/2007
Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarane trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty (príp. aj planétky). Najznámejšie mesiace sú družice planét slnečnej sústavy. Objav mesiacov mimo slnečnej sústavy nie je pri súčastnej úrovni technológií možný. Slnečná sústava obsahuje minimálne 200 mesiacov, tento počet však nie je konečný, nakoľko sa neustále objavujú nové mesiace. Prvé objavené mesiace, ktoré obiehali inú planétu ako Zem boli Galileove mesiace obiehajúce Jupiter. Po prvýkrát ich pravdepodobne pozoroval Galileo Galilei v roku 1610.
Zem má jeden mesiac, nazýva sa Mesiac. Mars má dva mesiace, veľké (joviálne) planéty majú až niekoľko desiatok mesiacov. Mesiace neobiehajú len okolo planét - aj trpasličie planéty a asteroidy môžu mať vlastné mesiace. Prvý objavený mesiac, ktorý neobiehal okolo planéty bol mesiačik Dactyl obiehajúci planétku 243 Ida.
[úprava] 17/2007
Kométa je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu. Kométy sa typicky pohybujú po veľmi eliptických obežných dráhach, ktorých odslnie môže byť oveľa vzdialenejšie ako obežná dráha Pluta. Veľmi často sú opisované ako "špinavé snehové gule" a z veľkej časti ich tvorí zmrznutý oxid uhličitý, metán a voda s primiešaným prachom a rôznymi nerastnými agregátmi.
Všeobecne sa predpokladá, že kométy vznikajú v oblaku (Oortov oblak) vo veľkých vzdialenostiach od Slnka skladajúcom sa z trosiek, ktoré zostali po kondenzácii slnečnej hmloviny; vonkajšie okraje takýchto hmlovín sú dosť chladné na to, aby voda mohla existovať v pevnom (a nie plynnom) skupenstve. Asteroidy vznikajú iným procesom, no veľmi staré kométy, ktoré stratili všetku svoju prchavú hmotu, sa môžu podobať na asteroidy.
[úprava] 18/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/18 2007
[úprava] 19/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/19 2007
[úprava] 20/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/20 2007
[úprava] 21/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/21 2007
[úprava] 22/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/22 2007
[úprava] 23/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/23 2007
[úprava] 24/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/24 2007
[úprava] 25/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/25 2007
[úprava] 26/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/26 2007
[úprava] 27/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/27 2007
[úprava] 28/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/28 2007
[úprava] 29/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/29 2007
[úprava] 30/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/30 2007
[úprava] 31/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/31 2007
[úprava] 32/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/32 2007
[úprava] 33/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/33 2007
[úprava] 34/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/34 2007
[úprava] 35/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/35 2007
[úprava] 36/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/36 2007
[úprava] 37/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/37 2007
[úprava] 38/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/38 2007
[úprava] 39/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/39 2007
[úprava] 40/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/40 2007
[úprava] 41/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/41 2007
[úprava] 42/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/42 2007
[úprava] 43/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/43 2007
[úprava] 44/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/44 2007
[úprava] 45/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/45 2007
[úprava] 46/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/46 2007
[úprava] 47/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/47 2007
[úprava] 48/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/48 2007
[úprava] 49/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/49 2007
[úprava] 50/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/50 2007
[úprava] 51/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/51 2007
[úprava] 52/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/52 2007
