Veľká noc

Z Wikipédie

Ruská ikona zmŕtvychvstania zo 16. storočia

Veľkonočné kraslice ozdobené slamou

Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky, tiež Pascha (z latinského Pascha, po grécky πάσχα pascha) či pesah/pesach (po hebrejsky פֶּסַח pesach) je najvýznamnejším kresťanským sviatkom, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri Výpočet dátumu Veľkej noci). V kresťanskom poňatí je Veľká noc oslavou vzkriesenia Ježiša Krista zmŕtvych (po jeho smrti na kríži). V židovskom poňatí je Veľká noc pamiatkou vyslobodenia Izraelitov z Egyptského otroctva, z ktorého ich vyviedol Hospodin prostredníctvom Mojžiša .

Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v Novom zákone nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je Veľkonočný preslov Melita zo Sárd z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.

Sviatky Ježišovho vzkriesenia sú významovo previazané so židovskou oslavou pesahu a dodnes v sebe nesú prvky tejto židovskej oslavy. Ježišov prechod smrťou a vzkriesenie je chápané ako naplnenie starozákonného obrazu prechodu Izraelitov Červeným morom pri odchode z Egypta.

Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s pohanskými oslavami príchodu jari, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

Obsah

1 Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia
2 Veľká noc v katolíckej cirkvi
3 Veľkonočné symboly
4 Nenáboženské veľkonočné tradície
5 Slovo „Veľká noc“ v iných jazykoch
6 Pozri aj
7 Externé odkazy

[úprava] Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia

Presný dátum Ježišovej smrti nevieme, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. Isaac Newton svojimi výpočtami z roku 1733 prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok 7. apríla 30, 4. apríla 33 alebo 23. apríla 34; poslednej z možností sám dával prednosť. Gerhard Kroll vo svojej knihe Po Ježišových stopách usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa C. Humphreysa a W. D. Waddingtona (1990) v podvečer 3. apríla 33 v Jeruzaleme vyšiel Mesiac v splne sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesíaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami (Mt 27,34; Mk 15,33; Lk 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je veľmi pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na 5. apríl 33.

[úprava] Veľká noc v katolíckej cirkvi

Veľká noc podľa katolíckej tradície sa začína vigíliou Nedele Vzkriesenia (ktorá završuje veľkonočné triduum Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota) a trvá päťdesiat dní až do Turíc, slávnosti zostúpenia Ducha svätého. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva Veľkonočná oktáva. 40. deň Veľkej noci je slávnosť Nanebovstúpenia Pána, ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.

[úprava] Veľkonočné symboly

Veľkonočné symboly

baránok — Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok Paschy jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za spásu sveta.
kríž — Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
oheň — Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
sviečka — Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež paškál) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi $Α$ a $Ω$ , t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíce a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.

Tanier so šunkou, vajíčkom, hrudkou a zeleninou.

vajíčko — Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
zajačik — Aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari.
korbáč — Tento na Slovensku dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

[úprava] Nenáboženské veľkonočné tradície

Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov.

Na Slovensku je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a korbáč. Na Veľkonočný pondelok od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo korbáčujú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmych, dvanáctich alebo až dvadsatichštyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Či sa najprv korbáčuje alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď korbáčovanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dává mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa používa iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie.

V USA sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.

V Nórsku je, okrem lyžovania v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie vrážd. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad Poirot Agathy Christie. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kdo je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.