Benátky (mesto)
Z Wikipédie

Benátky (po taliansky: Venezia, po anglicky: Venice), mesto kanálov, je hlavné mesto regiónu Benátky (Veneto), má 271 663 obyvateľov (odhad z 1. januára 2004). Mesto sa rozprestiera na množstve malých ostrovov v lagúne pozdĺž Jadranského mora na severovýchode Talianska. Lagúna so slanou vodou sa rozprestiera pozdĺž pobrežia medzi ústím rieky Pád (juh) a riekou Piava (sever).
Obsah |
[úprava] História
Benátska republika bola námorná veľmoc a jedno z dejísk križiackych výprav, rovnako ako veľmi dôležité centrum obchodu (hlavne obchodu s korením) a umenia počas renesancie. Dejiny Benátok sa začínajú v pol. 5. storočia: na neobývané ostrovy sa uchýlili obyvatelia okolitých pevninských miest pred nájazdmi barbarov (Hunov). Založili tu niekoľko osád. Tie sa v roku 697 spojili do Benátskeho námorného zväzku na čele s dóžom, ktorého počnúc 8. stor. menuje zhromaždenie ľudu. Benátky sa tak vymanili spod vplyvu Byzancie a stávajú sa nezávislou republikou, čo je prvý krok k ich politickému a hospodárskemu vzostupu. Výhodná poloha dopomohla mestu k získaniu významného postavenia v obchode s Orientom, ktorý sa stáva aj najdôležitejším zdrojom jeho prosperity. Svoje nemalé sebavedomie dávajú Benátky najavo v roku 829. Je to rok slávnostného privezenia relikvií evanjelistu sv. Marka, ktoré boli ulúpené v Alexandrii. Odvtedy je tento svätec patrónom republiky a bdie nad jej ďalším rozkvetom. Nahradil dovtedajšieho benátskeho patróna sv. Theodoréta, ktorého socha je na stĺpe pred dóžacím palácom. Symbol sv. Marka, okrídlený lev, sa stáva erbom mesta a chrám, ktorý postavili na uloženie jeho ostatkov, je neodmysliteľným centrom všetkého politického i kultúrneho diania dodnes. Prudký hospodársky rozkvet Benátok je v 10.-11. storočí spojený aj s ich územnou expanziou. Najskôr obsadili ostrovy v Jadranskom mori a pobrežie Dalmácie. V roku 1204, počas smutne známej IV. krížovej výpravy, dobyli Benátčania Konštantínopol. Získali tak oporné body na Peloponéze a ďalšie územia na Balkáne a prakticky všetky ostrovy východného Stredomoria. Do Benátok sa dostala aj bohatá korisť, uložená v pokladnici chrámu sv. Marka. Súčasťou koristi boli aj bronzové pozlátené kone zo štvorzáprahu, umiestneného pôvodne v konštantínopolskom hippodrome (dnes sú v pokladnici chrámu, na priečelí chrámu sv. Marka sú len kópie). V roku 1381 sa skončili aj dlhodobé spory s Janovom, nebezpečným obchodným súperom, a to veľkolepým víťazstvom benátskych lodí pri Chioggie. Najvyššiu moc dosiahla republika v 15. storočí. Svoje výboje sústredila na taliansku pevninu. V tomto období bolo v meste postavených mnoho prekrásnych stavieb v štýle jedinečnej benátskej gotiky a vzniklo veľa hodnotných umeleckých diel. S prenikaním Turkov od východu, objavením Ameriky a nových námorných ciest do Orientu Benátky strácajú svoje výsadné postavenie a začínajú upadať. Snaha udržať si rozsiahle územie odčerpávala množstvo síl v častých vojnových konfliktoch. Po postupnej strate majetkov nakoniec prichádzajú v roku 1797 aj o samostatnosť zmluvou v Campoformio a stávajú sa súčasťou rôznych štátnych celkov až nakoniec v roku 1866 sú pripojené k Talianskemu kráľovstvu.
[úprava] Súčasnosť
Vari najznámejším obrazom Benátok je Námestie svätého Marka, kde sa nechávajú turisti fotografovať pri kŕmení holubov a stoja v dlhom rade na prehliadku Katedrály svätého Marka. Toto námestie je navonok veľmi pekne udržiavané, no skutočný stav budov v meste je žalostný. Skoro polovica nemá vyhovujúce sociálne zariadenia a ich základy vyžadujú rozsiahlu rekonštrukciu. Tomu zodpovedajú i hotely, ktoré sú síce drahé, avšak neposkytujú ani zďaleka také pohodlie ako ubytovacie zariadenia na neďalekej pevnine. Preto si turisti často vyberajú lacnejší a pohodlnejší hotel na pobreží a do historického centra Benátok sa vyberú mestskou dopravou cez deň. Ruch v meste končí približne okolo ôsmej hodiny večer, kedy už väčšina turistov odíde poslednými autobusmi do okolitých osád.
Obyvateľstvo Benátok starne. Mladí ľudia sa kvôli vysokým cenám nevyhovujúceho bývania a pracovným možnostiam šťahujú preč do moderných miest. V historickom centre bývajú trvalo alebo v čase turistickej sezóny najmä miestni umelci a remeselníci.
[úprava] Ekonomika
Ekonomika Benátok je postavená hlavne na turistike a predaji benátskeho skla.