Marxizmus

Z Wikipédie

Marxizmus je filozofický smer a ekonomický sytém súčasnej filozofie vychádzajúci z učenia K. Marxa a Friedricha Engelsa. Je ucelenou teóriou premeny reálnych pomerov v spoločnosti, predovšetkým zmenou vlastníckych vzťahov pomocou revolučne vedeného triedneho boja. Cieľom je doviesť proletariát k revolúcii nastolujúcej beztriednu spoločnosť, oslobodiť človeka od spoločenského útlaku a rozvíjať jeho schopnosti a silu. Marxizmus výrazne ovplyvnil dejiny konca 19. storočia a celé 20. storočie.

Karl Marx

Marxistická filozofia sa odštiepila v 40. rokoch 19. storočia od hegelovskej ľavice a snahou o analýzu zákonitostí formujúcej sa buržoáznej spoločnosti sa zaraďuje do prúdu sociálneho myslenia 19. storočia.

Marx a Engels vychádzajú z ekonomickych vzťahov ako z hybnej sily dejín a z ekonomicky motivovaných sociálnych konfliktov (triedny boj). V raných prácach Marxových (najmä v Ekonomicko-filozofických rukopisoch z roku 1844) sa objavuje aj analýza postavenia človeka - výrobcu vo formujúcej sa buržoáznej spoločnosti. Marx tu zdôrazňuje pojem odcudzenia.

Marxizmus sa koncom 19. storočia rozštiepil na dva prúdy:

a) klasický Marxov a Engelsov pokračoval v praktickej politickej podobe u Lenina a Stalina,

b) sociálne demokraticky orientovaný - K. Kautsky, E. Bernstein.

V priebehu 20. storočia sa povedľa sociálnodemokratického a marxistického poňatia v západnej Európe výrazne profilovali vplyvné ľavicové prúdy, v ktorých má inšpirácia marxizmom rôznu intenzitu a ktoré bývajú nazývané neomarxizmom.

[úprava] Marxizmus - diela

marxizmus - diela

Marx, K.: Kapital. Bd. 1, 1867, Bd. 2, 1885, Bd. 3, 1894.

[úprava] Marxizmus - predstavitelia [*SK]

V slovenskej filozofii obdobia tzv. reálneho socializmu predstavoval marxizmus v podobe marxizmu-leninizmu ako vedúci a viac-menej jediný oficiálne podporovaný prúd filozofického myslenia najväčší ideový prúd, pričom tu nemáme na mysli jeho vulgárne politické deformácie, ale marxizmus ako filozofický systém. Popri ortodoxnej interpretácii marxizmu a Marxovho diela v zmysle doktríny marxizmu-leninizmu existovali i neortodoxné interpretácie, ktoré však zostávali na okraji politicky "povolených" interpretácií.

marxizmus - predstavitelia (i časťou svojho diela, obdobím a pod.)

Brožík, V.

Cirbes, V.

Černík, V. - popredný predstaviteľ metodológie vied v slovenskej filozofii

Filkorn, V.

Halečka, T.

Hanzel, L. - symbol ortodoxného marxizmu-leninizmu v slovenskej filozofii

Holata, L.

Hrušovský, I. - najvýznamejší slovenský filozof v polovici 20. stor.

Kocka, J. - predstaviteľ metodológie vied a axiológie v slovenskej filozofii

Kusý, M.

Marcelli, M. - pred rokom 1989 predstaviteľ neortodoxného a inovatívneho výkladu Marxovho diela, vo významnej miere ovplyvnený francúzskym štrukturalizmom

Novosad, F. - popredný predstaviteľ dejín modernej filozofie v slovenskej filozofii, ovplyvnený hermeneutikou a Heideggerovou filozofiou

Piaček, J. - predstaviteľ fenomenológie v slovenskej filozofii

Sirácky, A.

Suchý, J.

Suchý, M.

Vartík, F. - predstaviteľ axiológie a teórie poznania na báze marxizmu-leninizmu

Zagoršeková, M.

Zelený, J.

Zigo, M. - popredný predstaviteľ neortodoxného výkladu Marxovho diela a popredný historik filozofie v slovenskej filozofii, vo významnej miere ovplyvnený Bachelardovou medotológiou vedy a humanistickou tradíciou francúzskeho osvietenstva

[úprava] Zahraniční predstavitelia

Bebel, A.

Engels, F.

Gramsci, A. - popredný predstaviteľ talianskeho neomarxizmu

Habermas, J. - popredný predstaviteľ frankfurktskej školy, inšpirovaný neomarxizmom

Chomsky, N.

Kedrov, B. M.

Kolakowski, L.

Kopnin, P. V.

Lenin (Uľjanov), V. I.

Mao Ce-tung

Mariátegui, J. C.

Marx, K.

Plechanov, G. V.

Sartre, J.-P. - popredný predstaviteľ francúzskeho existencializmu, čiastočne poznačený vplyvom marxizmu

Schaff, A.

Stalin (Džugašvili), J. V. - symbol stalinizmu a zdogmatizovaného marxizmu, zneužívaného na politické ciele

Struve, P. B.

Trockij, L. - popredný politický a ideový oponent J. V. Stalina, tvorca teórie permanentnej revolúcie na báze jednostranne interpretovaného marxizmu-leninizmu