Riboflavín
Z Wikipédie
| Riboflavín | |
 |
|
| CAS | 83-88-5 |
| Sumárny vzorec | C17H20N4O6 |
| Chemický názov | 6,7-dimetyl-9-(1-D-ribityl) izoaloxazín, 7,8-dimetyl-10 (D-ribo-2,3,4,5-tetrahydroxypentyl) izoaloaxazín |
| Triviálne meno | Vitamín B2 |
| Iné mená | laktoflavín, vitamín G, ovoflavín, laktoflavin, hepatoflavín, verdoflavín a uroflavín |
| Emulgátor | E 101 |
| Esenciálny | áno |
| Farba | žltá, oranžovo-žltá |
| Denná dávka | 1,5-1,7 mg |
| Hypervitaminóza | nepozorovaná |
| Rozpustnosť | vo vode 0,065 g/l (20 °C) |
| Mólová hmotnosť | 376,37 g/mol |
| Teplota topenia | ~280 °C |
| Teplota varu | 278 - 282 °C |
| Skupenstvo | Pevné |
Riboflavín (vitamín B2, vitamín G, ovoflavín, laktoflavín) je žlté až oranžovo-žlté prírodné flavínové farbivo slabo rozpustné vo vode.
V potravinárstve sa značí ako E 101.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Riboflavín nie je citlivý na teplo, kyseliny ani oxidácie, ale neznesie svetlo, hlavne ultrafialové. Jeho spotreba stúpa v stresových situáciach. V spolupráci s enzýmami sa podieľa na metabolickej premene živín a získavaní energie pre bunku. Spolu s ďalšími vitamínmi (kyselina listová, pyridoxín, niacín) sa zúčastňuje produkcie hormónov v kôre nadobličiek. Vstrebáva sa veľmi dobre, viaže sa na proteíny plazmy. Malá časť sa ukladá v pečeni a v pľúcach.
Riboflavín sa považuje za úplne netoxický, nie je mutagénny, teratogénny ani karcinogénny ani pri veľkých dávkach.
Riboflavín sa z tela vylučuje prevažne močom (spôsobuje jeho žlté intenzívne zafarbenie), ale môže sa vylučovať aj potom.
[úprava] Výskyt
Vo voľnej forme a vo forme nukleotidov sa riboflavín vyskytuje vo všetkých rastlinných a živočíšnych organizmoch. Väčšina rastlín a plodov obsahuje riboflavín vo veľmi malom množstve. Podstatne bohatším zdrojom sú kvasnice, mlieko, mäso, ryby. Zistilo sa, že pasterizáciou mlieka sa stráca 20% riboflavínu a čím je mlieko trvanlivejšie, tým menej riboflavínu obsahuje.
Riboflavín obsahuje aj:
[úprava] Vplyv na zdravie
Riboflavín je dôležitý pre dobrý stav kože, očí, funkciu srdca a ďalších orgánov. Má výrazný vplyv na metabolizmus sacharidov, lipidov a aminokyselín, ovplyvňuje celkovú energetickú premenu v organizme. Ako súčasť enzýmov v dýchacom reťazci je nevyhnutný pre základný bunkový metabolizmus. Je dôležitý pre červené krvinky, reguláciu rastu človeka a reprodukciu.
Denná spotreba riboflavínu je 1–1,2 mg. Vyššia je v období rastu, pri infekciách, po operáciach a úrazoch, v tehotenstve a v období kojenia, tiež pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy a pri potrave s vyšším podielom tukov. Deficit riboflavínu sa môže prejaviť aj pri chorobe žlčníka, chronickom zápale tenkého čreva, pri cukrovke, pri používaní perorálnej antikoncepcie a pri terapii antidepresívami s tricyklickou štruktúrou. Vyššiu spotrebu majú fajčiari a ľudia konzumujúci alkohol. Riboflavín sa odporúča aj osobám trpiacim zvýšenou hladinou homocyesteínu.
[úprava] Prejavy nedostatku Riboflavínu
- bolestivé, zapálené ústne kútiky
- poruchy ústnej sliznice
- dystrofia nechtov
[úprava] Pozri aj
| Vitamíny |
|---|
| Všetky B vitamíny | Všetky D vitamíny |
| Retinol (A) | Tiamín (B1) | Riboflavín (B2) | Niacín (B3) | Kyselina pantoténová (B5) | Vitamín B6 (B6) | Biotín (B7) | Kyselina listová (B9) | Kobalamín (B12) | Kyselina askorbová (C) | Ergokalciferol (D2) | Kalciferol (D3) | Tokoferol (E) | Fylochinón (K) |
